otvorene

„Vysnít značí uskutečnit…“

                     (Světy bez hranic)

Ruku na srdce, kto z nás niekedy nesníval? O niečom, po čom túžil, čo chcel zažiť, čo očakával? Že vy nie? Neverím…

Sny sú ohromná vec, dodávajú nám nádej a svetu v našich očiach lesk. Ja snenie milujem. Pravdaže v mojom srdci jedny dvierka patria sneniu a snom, pretože som človek, ktorý v živote veľa sníval. Takže dnes píšem v mojom blogu o snení, snívaní, aj o našich snoch, ktoré snívame v noci i počas dňa, a z ktorých niektoré napĺňame…

Snenie…

Snenie je šamanský pojem. Znamená základnú energiu vesmíru, ktorá je ukrytá za všetkým, čo existuje, pretože realita je nielen to hmatateľné a viditeľné očami, ale i to, čo dokážeme uchopiť len svojim srdcom. Preto všetko, čo žijeme, je zmesou reálneho a imaginárneho. Šamani hovoria o „bdelom snení“ a dodávajú, že aby sme boli v živote šťastní a žili zmysluplne, potrebujeme vidieť Sen.

Mindell bol psychológ, šaman a veľmi múdry človek. O Snení v jednej zo svojich kníh napísal, že „môžete zabiť človeka alebo zničiť predmet, ale Sen, ktorý ho stvoril, je stále tu.“

Snívanie…

Ach, hej, ja som rada snívala počas dňa. Som riadny snílek. Často čítam tak, že sa do knihy, ktorá ma zaujme, úplne ponorím a nevnímam okolie.

Citát v úvode je z knihy Světy bez hranic od Bertilla Martennsona. Nepredpokladám, že by ste ju poznali, no ja tú knihu čítam presne tak ponorene aj opakovane. Je to rozprávkový príbeh o hrdinovi, zachraňujúcom princeznú, ktorý s ňou putuje do jej kráľovstva, cestou ju ochraňuje, prekonáva prekážky aj rôzne nebezpečenstvá. Nakoniec putuje aj snovými svetmi. Je to taký krehký príbeh.

Fascinujú ma paralelné svety, vždy ma tento príbeh fascinoval a poznám ho už „řádku let“… Veď kniha vyšla ešte v roku 1982. Po synovej smrti ma fascinoval ten príbeh ešte intenzívnejšie, pretože pokojne by som vykročila kamkoľvek, aj do paralelného vesmíru bez zaváhania, ak by som vedela, že sa tam znovu stretnem s mojim synom.

Sny

Sny sú nočné príbehy, z ktorých si ráno pamätáme obvykle len nejakú časť. S nočnými snami som ja osobne na tom horšie, po synovej smrti okrem jediného sna, ktorý som nepochopila, mám ráno v pamäti úplné prázdno. Nech sa snažím akokoľvek, nepamätám si ani útržok žiadneho sna.

No pojem sny chápeme často aj ako svoje predstavy a túžby. Týkajú sa toho, o čom spieva naše srdce. Ja som mala v živote veľa snov a predstáv. Ale kto nemal, však?

Niektoré moje sny zostali snami. Túžila som po dome so záhradou a pokojnom rodinnom živote, takom úplne obyčajnom. Možno by sme mali doma koňa, nejakého psa a zopár mačiek. Kika vtipne opísala sny našej rodiny v jednom krásnom príbehu, s ktorým vyhrala ktorúsi z  literárnych súťaží (jasné, už viem – Brustleovú) a nájdete ho i na našom blogu, ak si ho chcete prečítať (v časti Mama píše – Zo zásuvky alias Zdravíme Podhorie – www.elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/07/09/zo-zasuvky-alias-zdravime-podhorie ).

Mnohé z mojich snov som sa snažila uskutočňovať…

Vyštudovala som, získala som prácu v odbore, ktorý ma bavil, pretože mám rada ľudí a najmä deti. Chcela som mať vlastné deti, mám tri úžasné dcéry a mala som aj syna, ktorého hlboko milujem. Maroško zomrel pred dva a pol rokom vinou lekárky – a s ním zomrelo i mnoho mojich snov. Možno všetky?

Záverom…

Nie, nedáme hru na jednu otázku. Nechcem, aby ste sa ma teraz čokoľvek pýtali.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 28.9.2016

P.S.: Ach, áno, V mojom srdci 10. a 11. už mám napísanú…