otvorene

Poznáte psychologický obrázok, na ktorom je strom a na ňom ľudia s pílkami a otázkou je, ktorý z nich je najhlúpejší?

Tí ľudia pília konáre pod niekým iným zakaždým, až na jedného, ten píli konár pod sebou.

Nie je to scifi, že ľudstvo si svojou bezohľadnosťou voči Zemi zavarilo. A nielen sebe, žiaľ, najviac na to doplácajú tí, ktorí to spôsobujú najmenej – zvieratá a domorodé kmene.

Navrhované opatrenia a predstavy  z tej nedávnej klimatickej seansy ťažko komentovať – lebo na niektoré ľudstvo nie je pripravené a ochotné ich realizovať, iné sú nereálne.

• Myslím, že žiť z nepodmieneného príjmu  vo výške, akú by garantoval tento štát, by sa dalo len v sulíkovskej predstave garantovanej dennej misky polievky a prístrešku.
• A predstava, že by veľkokapitál obmedzil svoje ryžoviská je smiešna.
• Ani na ochotu jednotlivcov sa uskromniť by som nestavila – lebo taká záchrana Zeme by nemohla fungovať ako náš solidárny systém, že jedni ustavične dávajú a druhí iba berú a berú…

Život ľudstva je sebazničujúci, konár pod sebou píliaci – a nie je to najviac o vládach a kapitále, ale práve o každom z nás. Lebo mnohí nie sú ochotní sa uskromniť, nekonať sebecky a byť zodpovední. Čo myslíte, koľkí by boli ochotní trebárs prestať jesť mäso, busom a nie cestovať denne autom, či prestať lietať lietadlami? No vidíte.

Užívanie si a poživačnosť sa stali mantrou dneška, a to bez ohľadu na to, čo to spôsobí.

• I táto covidová situácia nám ukazuje, ako niektorí nemajú nielen schopnosť anticipovať, ale ani ohľad na kohokoľvek. A tak sa vytrepú na zahraničnú dovolenku v tretej vlne, prilezú s nákazou a šíria ju tu.
• Vidím to i v bežnom živote, kde niektoré ženy prezentujú aj mediálne zvrátenú filozofiu, že ony nerobia nič zlé, keď nadväzujú vzťah so ženatým chlapom, lebo to on má záväzky a ona môže robiť čo chce. Kde sú ľudia schopní „podnikať“ okrádaním iných či ich využívaním. Kde ukradnú mŕtvemu z krku zlatú retiazku v nemocnici, ako v minulotýždňovom prípade.

A tak je tu slepá ulička – lebo vyspelé krajiny nemôžu upustiť z predstavy neustále rastúceho HDP a zisku a pokroku. A mnohí ľudia si neuberú z dosiahnutého pohodlia, ktorý pokladajú za životný štandard.

Vlastne nad tým v poslednom čase uvažujem veľa – lebo nepokladám za dobrý životný štýl, v ktorom z každého týždňa viac ako tri dni pracujeme na štát a solidárny systém. Uvedomujem si, o koľko nášho času nás takto oberajú, a že by sme mohli robiť mnoho zmysluplných vecí, keby sme niektorí nedreli  desiatky rokov doslova otrocky. Iste, v pozadí mám už jasnú predstavu v štýle „povedz mi, čo by si robila najradšej“ – ja by som rada tvorila veľký projekt, popritom budovala záhradku a pomocou nej cestu k sebestačnosti.

Práve táto doba covidová nám umožňuje vnímať všetko toto intenzívnejšie. Ukazuje nám, nakoľko nebezpečné je pre nás byť v blízkosti niektorých ľudí. Covidnákaza je len symptóm, ktorý nám to má ukázať. Nemyslím teraz, že nás môžu nakaziť covidom – ale nakaziť svojou bezohľadnosťou, ľahostajnosťou voči iným  a sebeckým prístupom – a že nám to hodnotovo znormálnie.

Na druhej strane covid nám prináša poznanie, nakoľko sme previazaní s inými a ako im naše bezohľadné správanie ublíži. Môžeme mávnuť rukou a bagatelizovať, že azda by sme nesedeli v karanténe, že máme právo sexovať kdekoľvek a s kýmkoľvek, či  správať sa, ako sa nám zapáči. Neakceptujeme svoje morálne záväzky, nevnímame morálny úpadok a jeho dôsledky. Nejde mi o odsudzovanie tých ľudí, ale o pripomenutie si hodnôt, ktoré sú pre mňa dôležité, že sa nechcem prispôsobiť „moderne“ a prísť o ne. Nech som nein a netrendy, pre mňa je v živote cenná vernosť, spoľahlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť a láskavosť.

Našimi činmi formujeme svet, no nechceme to vidieť.

Veru, reči o záchrane Zeme  sú dnes in – hoci si ich producenti neuvedomujú, že zachraňovať treba ich samých.

Elena