Narodeniny už ôsme.
Radostný krik pri sánkovaní či lyžovačke.
A s guľovačkou i stavaním snehuliaka, veď nasnežilo.
Úsmev na tvári pri očakávaní darčekov v tomto predvianočnom čase…
Dnes máš už ôsme narodeniny, chlapček náš…
slová mamy a ocka nesprevádzajú však narodeninovú tortu pre Sebinka, ale toto video…
Túto báseň venujem Sebinkovi a aj jeho mame Dominike.
V siedmom mesiaci tehotenstva s dcérou zažila smrť trojročného syna v dôsledku pochybenia zdravotníkov.
Dominika, bola to ťažká cesta…
Chýbajú slová, tíchne čas,
keď spomienky v nás plynú
a cítiš bolesť krutú zas,
a nesieš v sebe vinu,
že nevedel si uchrániť to najcennejšie – dieťa,
ten hrozný pocit – nežije – zakaždým dostane ťa.
Do diaľky plynú minúty, dni, mesiace, aj roky,
no stále márne čakáš že počuješ jeho kroky,
že raz sa dvere otvoria a bude zasa s nami,
no zatiaľ jeho smiech ti len putuje tajne snami.
Tak kde si, dieťa, ozvi sa, stále sa pýtam kde si?
že bez mamy si zostal sám – tá predstava ma desí,
a tak sa dívam k nebesám, že snáď ťa tam raz zbadám
a silu kráčať životom tu bez teba dnes hľadám.
Záplava nežných spomienok s tebou ma v srdci hreje,
keď ich mám, tak som bohatá, nekráčam bez nádeje,
synček môj, pozdrav z nebu dnes pre teba od nás letí,
že láska navždy pretrvá, o tom nech rozpovie ti..
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty