otvorene

Čo je klincom do rakve slovenského zdravotníctva…

O tom sme skončili Otvorene 11. A ja som sľúbila pridať pokračovanie. Pokračujeme preto ešte v jednej jedenástke s názvom Nedám sa umlčať…

Takže v dnešnom blogu pouvažujem o tom, čo je z môjho pohľadu tým posledným klincom…

Začnime príbehom…

Je to aktuálny a skutočný príbeh z „najlepšej slovenskej nemocnice“…

Otrasný príbeh uverejnila pluska.sk,  Popisuje v ňom minulotýždňovú skúsenosť z príjmu na urgente v spomenutej „najlepšej slovenskej nemocnici roku 2016“, ako bola ocenená nemocnica v Nitre.

Celý ten príbeh sa dostal na svetlo sveta vďaka jednej statočnej žene – Petre Rothbauerovej, ktorá mala odvahu nemlčať a na svojom facebooku celý ten nechutný a hrozný príbeh zverejnila.

Veľmi si cením jej odvahu. Veď mlčať a prizerať sa je také slovenské… Ja sa držím myšlienky, ktorú povedal svojho času Jan Masaryk, že človek nemôže v živote zostať len pozorovateľom, ale že musí v živote za niečo zmysluplne bojovať.

Petra Rothbauerová bola totiž sama očitou svedkyňou ňou popisovanej situácie v nitrianskej nemocnici, kde sa pacientka v ohrození života nemohla dočkať poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany lekára a záchranár márne opakovane žiadal, aby ju ošetrili, či aby ju aspoň vzali zo studenej chodby do ambulancie, pretože pani zomiera. Lekára nebolo, pani nechali trpieť na chodbe.

Nejdem popisovať detailne celý otrasný príbeh, prečítať si ho môžete na  www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/skandal-najlepsej-slovenskej-nemocnici-pacientka-takmer.-vykrvacala-chodbe-neuveritelny-pristup-sestriciek.html

Cynicky sa mi len žiada dodať – ak takto funguje „tá najlepšia slovenská nemocnica“, čo sa potom deje v tej najhoršej???!!

Smutné je to, že tento príbeh nie je ojedinelý…

O morálke  a etickosti prístupu podaktorých slovenských zdravotníkov by sa dali rozprávať naozaj tragické príbehy. Zostávajú za nimi mŕtvi ľudia, ktorých blízki žijú s bolesťou zo straty milovaných a nemôžu sa v slovenskom súdnictve, organizovanom na spôsob Augiášovho chlievu, dovolať spravodlivosti.

Signálov o tom, že zdravotníctvo ako „systém“ (pripadá mi smiešne tak ho vôbec nazývať) na Slovensku funguje zle.

Áno, je to tak.,,,

Klincom do rakvy slovenského zdravotníctva sú samotní zdravotníci. Správanie sa podaktorých z nich voči pacientom.

Pretože je jedno pokrikovať arogantne, že „chceme platy ako na Západe, lebo bez nás pacienti pomrú.“

Tá rovnica má totiž dve strany, aj lekári vykapú bez pacientov – ak totiž zavedieme systém, v ktorom si my občania necháme svoje peniaze, ktoré nás teraz štát núti dávať povinne na zdravotné odvody a ak sa ambulantným lekárom prestanú vyplácať peniaze každý mesiac len za evidovanie pacienta, bez toho, aby sa mu nejako venovali, potom lekárom veľmi rýchlo dôjde, že pacienti tu nie sú pre lekárov, aby mali luxusné platy, ale že oni sú tu pre pacientov. Že pacienti sú ich klientmi a liečiť ľudí je ich práca, ktorú by mali robiť kvalitne.

Ak kvôli svojej nadutosti a hlúposti, kvôli nepriznávaniu si chýb a snahe sa z nich vykrúcať namiesto ich čestne riešiť,  stratia dôveru pacientov, potom konečne pochopia, že naozaj oni sami sú tým posledným klincom v rakve.

Kto má v ruke Čierneho Petra?

Dvaja muži – minister Drucker, pretože vedie zdravotnícky rezort a je tým kto by mal v ňom bezodkladne a dôsledne robiť opatrenia.

A samozrejme tým druhým mužom s Čiernym Petrom v ruke je náš premiér, pretože to jeho vláda tu vedie národ k lepším zajtrajškom už nejaký ten rok. Pretože je to práve premiér, koho som opakovane otvoreným listom upozornila na bordel, ktorý v zdravotníctve má – v tom druhom otvorenom liste i na bordel, ktorý má v súdnictve (nájdete na mojom blogu v článku

Druhý otvorený list premiérovi

www.elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/08/08/druhy-otvoreny-list-premierovi/.

Pretože je to premiér, kto má mať na starosti nielen výber svojej „hlavnej radkyne“, ale predovšetkým zodpovednosť za situáciu v krajine vo všetkých oblastiach jej života.

Vláda musí zaviesť pre zlepšenie situácie v zdravotníctve rázne kroky. Aby nám nezomierali ľudia kvôli nedôstojnému a neprofesijnému prístupu zdravotníkov.

Pretože peniaze nie sú všetko. Ani platy nie sú všetko, treba aj sankcie.

Príbehom aj končime…

Patologické fungovanie slovenského zdravotníctva poznám i na vlastnej koži.

Môj syn zomrel v marci 2014 v dôsledku závažnej chyby lekárky v revúckej nemocnici, nedožil sa ani 15. roku života. A žil rád. Lekárka, ktorú súd odsúdil a rozsudok je právoplatný, sa neunúvala ani ospravedlniť za zavinenie smrti nášho jediného syna a za všetko utrpenie, ktoré našej rodine spôsobila.

Takže, na rovinu – z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. Zn. 1T/3/2015 zo dˇna 24.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6,7,2016 vyplýva, že skutok bol kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm, a) TZ závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.

Počas pojednávania ohľadne jej viny sa lekárka snažila vykrútiť dokonca tvrdením, že náš syn by v dôsledku jej chyby len mal zmenenú kvalitu života (bol by na prístrojoch!!!), ale že by žil, preto skutočným vinníkom jeho smrti sú lekári v Banskej Bystrici, ktorí ho z prístrojov odpojili. Ako by ste sa vy cítili na mojom mieste, keby ste toto museli počúvať od osoby, ktorá zavinila smrť vášho dieťaťa??? Tak čo poviete lekári, na takýto prístup, v tej vašej vysoko eticky založenej profesii???!!

Odsúdená lekárka sa nielenže nám neospravedlnila, ale dokonca teraz má tú drzosť, že sa na súd s nemocnicou vo veci odškodnenia za syna prihlásila ako intervenient, pretože by sme podľa nej vraj nemali dostať neprimerane vysoké odškodnenie. Aj vy nemáte slov z chýbajúcej etiky ľudskej i profesijnej?

My sme sa doteraz k nej správali slušne, maximálne korektne. Nevykrikovali sme po nej  a nenadávali sme jej, ako vidíme v niektorých prípadoch v televíznych novinách.

Ja som sa ju snažila pustiť z hlavy, vymazať  ju úplne, pokúsiť sa ísť ďalej, no teraz  som opäť silne zranená týmto jej amorálnym konaním  – a preto si kladiem opakovane otázku, ako to asi tá lekárka po celé roky fungovala? Či naozaj je moje dieťa jediné, koho smrť má na svedomí, keď sa dokáže správať takto morálne otrlo, ľudsky necitlivo???! Ja by som v takej situácii mala pocit viny a hanby a určite by som sa snažila spraviť niečo, aby som aspoň zmiernila bolesť tých, ktorým som svojim konaním ublížila. Ona robí pravý opak.

Nože, Slovenská komora lekárov a všetky tie lekárske únie a kadejaké ďalšie spolky, vyjadrite sa verejne k etike správania svojej kolegyne. Ste natoľko neľudskí, že nevidíte bolesť obetí vašich pochybení?

A čo Vy, pani ministerka spravodlivosti, myslíte že je v poriadku, ak ja sa ako matka dieťaťa, ktorého smrť lekárka zavinila nemala som možnosť vyjadriť sa ku výške trestu pre ňu, na môj názor sa neprihliadalo, žaloval ju prokurátor a rozsudok vyniesol súd v mene štátu (o situácii obetí trestných činov ale dám samostatný blog). Zato páchateľka – už právoplatne odsúdená, má podľa platnej legislatívy tohto štátu právo vyjadrovať sa k výške odškodnenia od nemocnice za smrť nášho dieťaťa?

Je to hanba, takáto spravodlivosť.

Je to hanba, takýto štát.

A je to hanba, takíto zdravotníci.

Je to skutočne posledný klinec do rakve zdravotníckeho systému na Slovensku.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 21.11.2016