otvorene

Čo vám poviem – musela som sa nad sebou vážne zamyslieť.

Blíži sa čas mojich narodenín. Pouvažuj, čo by si chcela, čo ti urobí radosť – zaznievalo už dlhšie od mojich detí.

Nuž som uvažovala. Čo by som chcela k  narodeninám – pýtala som sa sama seba. A nevedela som odpovedať.

Žeby môj obľúbený parfum? Hm, jeho dvojitá, sladkohorká duša je úžasná,  ale kúpim si ho sama. Netúžim po ničom, čo si neviem kúpiť sama – na dráhu zlatokopky by som sa nevydala.

Nie som ani nákupná maniačka – citrónový šál  za 5 eur mi ako jediný tohtoročný výpredajový kúsok šatník doplnil, i to len ako dorovnanie ceny pre bezplatné poštovné, lebo som kupovala dcére darček k meninám.

Možno by som chcela myrtu v kvetináči, napadlo mi, ale tú si kúpim v máji, doplnila som prakticky. Chcela by som dom so záhradou, ale keďže ešte stále neviem kde ho chcem mať, tak je to len neurčité a časovo neohraničené prianie.

Narodeniny budú okrúhle, a tak otázka detí – povedz, čo by si chcela – zaznievala opakovane.

Nakoniec som deťom čosi vymyslela, ale otázka mi zostala.

Čo by si naozaj chcela – položil mi otázku Zámer sveta.

Ísť na Brdárku, prečo si ma tam nenechal ísť? odpovedala som nešťastne, lebo sneh sa nedávno tu v horách navalil a tým mi skrížil plány. A prisypáva zasa. Ak nám niekto sneh závidí, pokojne si ho príďte zobrať. Všetok.

A hej, fotky sú moje, z Brdárky, ako inak.

Nechám Ťa tam ísť, ak chceš, ale nie utekať – odpovedal Zámer sveta vševedúco. A ukázal mi o Brdárke naozaj zaujímavé veci.

Je to úžasné, to som ani netušila, povedala som s úprimným záujmom.

Prihodil mi aj videjko od Pekovej, kde vykladá, že svet je hologram a o prepojení medzi ľuďmi.

Kedysi som pomáhala každému ako som vládala, ale sú ľudia, ktorí sú bez mihnutia oka ubližujú iným a hrajú falošné hry. Zhnusil sa mi kvôli nim aj solidárny systém, nechcem strácať môj čas pre nečestných ľudí. Sú takí, ktorým pomáham a vždy budem – ľudia s postihnutím, autisti, zvieratá. Šlápoty a darebáci všetkého druhu nech si žijú, ale nechcem s nimi solidarizovať, ani nijako im pomáhať.

Nie, nie, nie – pozrela som Zámeru sveta do tváre – môj svet nie je pre všetkých.

Musíš sa vrátiť k dôvere – povedal Zámer sveta smutne. Má pravdu – už takmer stále i v blogu unikám do neosobných politických tém, čo tiež súvisí s mojou stratou dôvery k ľuďom. Je málo chvíľ, kedy dám nazrieť za záves.

Pozri, rada by som zasa dôverovala tak bezhranične ako kedysi, celým svojim srdcom, no dnes viem, že dôverovať možno iba dôveryhodne konajúcim – odpovedala som Zámeru sveta unavene.

Začni tým, že pootvoríš dvierka srdca a povieš mi, čo by ti ozaj urobilo radosť, povedal Zámer sveta milo.

Hm, zamyslela som sa úprimne – čo by mi naozaj urobilo radosť? Nechcem troje krásne šaty ako princezná so zlatou hviezdou – postačí mi jeden veľký hodvábny šál ako letný deň. Áno, presne to chcem, budem ho nosiť ako prehoz okolo ramien, ľahunký a nežne modrý, so zlatistými zábleskami slnka. So zlatožltými kvetmi púpav a bielymi hlávkami odkvitnutých púpav, z ktorých odlietajú semienka do diaľky. Áno, presne taký, uvedomila som si, že presne po takom šáli túžim.

Zámer sveta sa usmial – konečne sa zrodilo znovu nejaké prianie v hĺbke tvojho srdca.

Je to fakt, od Maroškovej smrti som prestala čokoľvek chcieť. Ale ten ručne maľovaný hodvábny šál teraz – ten naozaj chcem.

No a ľudia, pokračoval Zámer sveta.

Nechcem v mojom svete nikoho, kto nie je čestný a dôveryhodný, povedala som.

A ešte čo? dodal.

Chcem niekoho, s kým by som sa mohla smiať, lebo má rovnaký zmysel pre humor ako ja. Niekoho rovnako šialeného ako ja. Niekoho so zmyslom pre recesiu, milujúceho draky. Princa a draka, no Johna, zašepkala som.

Johna? opýtal sa Zámer sveta so smiechom.

Áno, Johna, prisvedčila som pobavene.

Dobre, tak sa pozri, usmial sa Zámer sveta.

A zrazu bol John U Šialenca, aj v knihobote. A ďalší deň už na ceste ku mne.

Hej, John Moore. Jednu z jeho kníh mám už hodne dávno – s názvom Zabij a zachraň. Pri jej prvom čítaní som sa smiala nahlas. Teraz  na kôpke uložené sú Hrdinstvá pro začátečníky, Nepohledný princ a Zlý princ Charlie, a čakajú, kým budem mať čas ich prečítať.

A na vrchu tej knižnej kôpky na mňa žmurká jeho Osud horší než draci. Prezradím vám, že hovorí o tom, že iba jedna vec je desivejšia ako zabiť obrovského oheň chŕliaceho draka – a to zabiť nesprávneho oheň chŕliaceho obrovského draka. Presne to sa stane sirovi Terrymu, ktorý túži zabiť draka a získať ruku krásnej princezny. Draka síce zabil a získal princezninu ruku, no prehliadol zmenu hraníc katastra a tak utĺkol draka susednej krajiny. Tam je síce tiež ako odmena za zabitie draka prisľúbená ruka princezny s kráľovstvom, ibaže namiesto spanilej princezny Glórie je tam princezná Trhlá Jana.

Tým začína príbeh. A ja sa moc teším, že ho budem čítať budúci víkend, to už azda budem mať chvíľu času na oddych.

Ach, áno, na to sa naozaj úprimne teším…

Elena