Pamätný deň na obete kovidu uplynul.
Počúvala som podkast Pravdy k téme
Výpoveď ľudí, ktorých blízki zomreli na následky pandémie, mi v mnohom pripomína to, čím žijeme my, rodičia detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov.
Či sme nemali urobiť niečo viac a inak, či sme ho mali nechať v tej nemocnici, či sme nemali veriť menej tomu, čo lekári hovoria – toto si i po rokoch občas hovoria matky detí, ktoré zomreli vinou lekárov.
Boli to skutoční ľudia a skutočné príbehy – chce sa i nám hovoriť. O našich deťoch som napísala pred časom blog o tom, čo mali naše deti rady, a čo nám ich pripomína
Žijeme s posttraumou, s depresiou, rovnako ako príbuzní obetí kovidu.
Bolesť po strate blízkeho skrátka má v mnohom univerzálny charakter, povedala som tíško v závere. Plynuli tóny mojej obľúbenej hudby, The last of Giants od Karliene, niečo od Nightwishu, Scarborough Fair i uspávanky. Jedla som pomaranč a po tvári mi tiekli slzy. Blíži sa výročie smrti môjho syna, a ja kráčam dňami s čoraz väčšou neochotou.
Naše deti pamätný deň od spoločnosti nedostali, má priveľký strach čeliť otvorene pravde, že konaním lekárov dochádza ku závažným pochybeniam a zomierajú pri nich naši blízki. Snaží sa nás umlčať…
A tak im posielam uspávanku, v nej je sila lásky matky naskladané v každom jej tóne, ako som o nej písala v mojom blogu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/04/10/cesta-7-my-netlieskame/
Ste v našich srdciach…
Elena
anysta My zatiaľ bojujeme o základné veci, aby obete mali slušné lehoty na súdoch a tie konania sa nevliekli i viac ako 25 rokov, aby sa práva obetí zrovnocenili s právami páchateľov. Zdá sa Vám normálne, že sme museli bojovať – a našťastie legislatívne aj presadili – že falšovanie lekárskych záznamov je trestný čin???!!!
Však máte možnosť v parlamente túto tému načať... ...
Celá debata | RSS tejto debaty