otvorene

Nijakou novinkou nie je, že papier o absolvovaní vysokej školy nikomu rozumu nepridáva. A to ani v prípade, že ju zvládol čestne a nie ako podaktorí naši politici.

Rovnako však ani byť inteligentný nestačí. Inteligencia neznamená životnú múdrosť, a mala by sa spájať aj s predvídavosťou.

V tomto blogu o tom budeme uvažovať.

K úvahe ma popchol film režiséra Christophera Nolana, prichádzajúci do kín u nás a spracoval v ňom ako námet život Róberta Oppenheimera, vynálezcu atómovej bomby.

Nuž, ako píše článok v linku

https://www.rtvs.sk/novinky/filmy-a-serialy/332783/vynasiel-atomovu-bombu-s-jej-dalsim-vyvojom-neskor-nesuhlasil

Pri príprave testu Trinity sa Oppenheimer a jeho tím zaoberali veľmi malou možnosťou, že keď stlačia tlačidlo a spustia prvý jadrový výbuch, zapália atmosféru a zničia celú planétu, Neexistoval žiadny matematický alebo teoretický fakt, na základe ktorého by mohli túto možnosť, hoci veľmi malú, úplne vylúčiť. A napriek tomu to tlačidlo stlačili. 

Otvorene dám môj názor – na rozdiel od režiséra nepokladám ten okamih za mimoriadnu udalosť v ľudských dejinách, ale za prejav mimoriadnej sprostosti a bezohľadnosti aktérov. Keby mali všetkých päť pokope, tak by nikdy podobnému riziku ľudstvo nevystavili – lebo nikto im nedal poverenie rozhodovať o jeho živote za seba.

Samotný Oppenheimer bol vraj vzdelaný, ako uvádza článok v linku

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/film-a-skutecnost-robert-oppenheimer-na-fotografiich/r~a387835c215211eeba5b0cc47ab5f122/

ovládal sanskrt, zaujímal ho hinduizmus, čítal básne. No aspoň vidíme, že nič z toho nezaručuje, že človek bude životne múdry. Môžeme citovať odpredu i odzadu bibliu, korán i Buddhove spisy, maľovať ako Rembrandt a hrať ako Paganini, nič z toho nezaručuje, že naše kroky bude viesť životná múdrosť.

Vynálezca sám sa síce potom snažil zaviesť kontrolu do narábania s jadrovou energiou, no to ešte jasnejšie vypovedá o jeho naivite. Musel si byť predsa  vedomý možnosti zneužitia technológie v rukách lumpov, aj neiluzívne chápať, že takých lumpov je tu viac ako dosť. Podľa mňa životná múdrosť znamená schopnosť anticipovať – predvídať o dva-tri kroky dopredu možné dopady svojich činov. Pán vynálezca má na rukách krv, hodne krvi, hodne bolesti a utrpenia iných, hodne zmarených životov.

Veda by mala stáť na etike podľa mňa ako na pleciach obrov, ktorí ju nesú k hviezdam. Bez etiky a predvídavosti vedca o možnom dosahu jeho objavov sa stáva veda zlom.

Keby rôzni vedci anticipovali, bez niektorých vynálezov by sa ľudstvo radšej zaobišlo. A možno by bolo lepšie pre nás všetkých, keby sme namiesto áut, vlakov, lietadiel a rakiet rozvíjali teleportáciu. Keby sme namiesto výroby smrtiacich zbraní, pokusov so smrtiacimi vírusmi a investovania obrovských prostriedkov do vreciek „výrobcov smrti“ napríklad rozvinuli trebárs technológiu, umožňujúcu odhaliť u človeka bezohľadnosť a nenásytnosť vedúcu ku týmto biznisom. A tak by sme zničili tieto riziká ešte pred ich narodením – alebo, v humánnejšej verzii, prestavili by sme ich DNA na humánnejšie bytosti.

Mať inteligenciu bez predvídavosti môže byť podľa mňa prekliatím – lebo človek vymýšľa veci, ktorých dopad na ľudstvo nie je rozhodne ničím hodným obdivu.

Elena

K diskusii pia-anima  Urobte si v pojmoch poriadok sama, ja ho mám.

Inteligencia je vrodený základ, intelekt je sociálny náter. Ale to naozaj nie je podstatné v tomto blogu. Životne múdry môže byť aj človek s nízkou inteligenciou, dokáže žiť spokojne, aj eticky zmysluplne. A naopak ľudia s vysokou inteligenciou (aj intelektom) sa môžu štvať životom a konať neeticky (však stlačím gombík, veď keď nie ja, tak niekto iný by to spravil…).