Nijakou novinkou nie je, že papier o absolvovaní vysokej školy nikomu rozumu nepridáva. A to ani v prípade, že ju zvládol čestne a nie ako podaktorí naši politici.
Rovnako však ani byť inteligentný nestačí. Inteligencia neznamená životnú múdrosť, a mala by sa spájať aj s predvídavosťou.
V tomto blogu o tom budeme uvažovať.
K úvahe ma popchol film režiséra Christophera Nolana, prichádzajúci do kín u nás a spracoval v ňom ako námet život Róberta Oppenheimera, vynálezcu atómovej bomby.
Nuž, ako píše článok v linku
Pri príprave testu Trinity sa Oppenheimer a jeho tím zaoberali veľmi malou možnosťou, že keď stlačia tlačidlo a spustia prvý jadrový výbuch, zapália atmosféru a zničia celú planétu, Neexistoval žiadny matematický alebo teoretický fakt, na základe ktorého by mohli túto možnosť, hoci veľmi malú, úplne vylúčiť. A napriek tomu to tlačidlo stlačili.
Otvorene dám môj názor – na rozdiel od režiséra nepokladám ten okamih za mimoriadnu udalosť v ľudských dejinách, ale za prejav mimoriadnej sprostosti a bezohľadnosti aktérov. Keby mali všetkých päť pokope, tak by nikdy podobnému riziku ľudstvo nevystavili – lebo nikto im nedal poverenie rozhodovať o jeho živote za seba.
Samotný Oppenheimer bol vraj vzdelaný, ako uvádza článok v linku
ovládal sanskrt, zaujímal ho hinduizmus, čítal básne. No aspoň vidíme, že nič z toho nezaručuje, že človek bude životne múdry. Môžeme citovať odpredu i odzadu bibliu, korán i Buddhove spisy, maľovať ako Rembrandt a hrať ako Paganini, nič z toho nezaručuje, že naše kroky bude viesť životná múdrosť.
Vynálezca sám sa síce potom snažil zaviesť kontrolu do narábania s jadrovou energiou, no to ešte jasnejšie vypovedá o jeho naivite. Musel si byť predsa vedomý možnosti zneužitia technológie v rukách lumpov, aj neiluzívne chápať, že takých lumpov je tu viac ako dosť. Podľa mňa životná múdrosť znamená schopnosť anticipovať – predvídať o dva-tri kroky dopredu možné dopady svojich činov. Pán vynálezca má na rukách krv, hodne krvi, hodne bolesti a utrpenia iných, hodne zmarených životov.
Veda by mala stáť na etike podľa mňa ako na pleciach obrov, ktorí ju nesú k hviezdam. Bez etiky a predvídavosti vedca o možnom dosahu jeho objavov sa stáva veda zlom.
Keby rôzni vedci anticipovali, bez niektorých vynálezov by sa ľudstvo radšej zaobišlo. A možno by bolo lepšie pre nás všetkých, keby sme namiesto áut, vlakov, lietadiel a rakiet rozvíjali teleportáciu. Keby sme namiesto výroby smrtiacich zbraní, pokusov so smrtiacimi vírusmi a investovania obrovských prostriedkov do vreciek „výrobcov smrti“ napríklad rozvinuli trebárs technológiu, umožňujúcu odhaliť u človeka bezohľadnosť a nenásytnosť vedúcu ku týmto biznisom. A tak by sme zničili tieto riziká ešte pred ich narodením – alebo, v humánnejšej verzii, prestavili by sme ich DNA na humánnejšie bytosti.
Mať inteligenciu bez predvídavosti môže byť podľa mňa prekliatím – lebo človek vymýšľa veci, ktorých dopad na ľudstvo nie je rozhodne ničím hodným obdivu.
Elena
K diskusii pia-anima Urobte si v pojmoch poriadok sama, ja ho mám.
Inteligencia je vrodený základ, intelekt je sociálny náter. Ale to naozaj nie je podstatné v tomto blogu. Životne múdry môže byť aj človek s nízkou inteligenciou, dokáže žiť spokojne, aj eticky zmysluplne. A naopak ľudia s vysokou inteligenciou (aj intelektom) sa môžu štvať životom a konať neeticky (však stlačím gombík, veď keď nie ja, tak niekto iný by to spravil…).
s tým záverom súhlasím...a múdri bývajú... ...
V živote nie je dôležité ani tak to ,čím sme ... ...
....čítal básne, vedel čítať, ale písať možno... ...
Si to prejavil pri nicku môj.pokus. ...
Múdrosť bez inteligencie nie je možná. Preto... ...
Celá debata | RSS tejto debaty