otvorene

Národné divadlo prišlo o veľkého herca. Nielen veľký plukovník, ale i veľký herec. Ach, hej, takže v dnešnom blogu o našom pánovi premiérovi a o hre v XYZ dejstvách.

Dejstvo X – Telefonát

Vojde to nepochybne do dejín národa,  ten včerajší telefonát pána premiéra s generálnym riaditeľom VšZP

Samotnou tou úžasnou ideou, ako pán premiér – náš veľký bojovník za spravodlivosť pre obyčajných ľudí sfúkne darebného šéfa štátnej poisťovne  – sú davy jeho voličov určite nadšené. Hneď ochotne pozabudnú, že tým, kto takéhoto necitlivého gaunera dosadil do funkcie, bola vláda pána premiéra samotného.

Milé vďaka premiérovi i naďalej plienkované dôchodkyne, to je darček premiéra k MDŽ pre vás, nie ružička.

Nebudeme riskovať pár otrepaných vtipov, čo keď si ich niektorá z vás napriek pokročilému veku pamätá? Toto je ten správny zábavný program na úrovni – Fico a la „Superman“.

Nie, nie, nie  – nezávidím vám ho. Mňa nadchýňa úplne iný typ chlapov, nie teatrálni herci – ale taký, ktorý sedí pri mne, drží ma za ruku a citlivo sa so mnou rozpráva. A toto herectvo, pri ktorom národu pán premiér hodí nahrávku rozhovoru ako psovi kosť, naozaj nemusím.

Ale úprimne – táto scéna uchvátila aj mňa, pán premiér. Dúfam, že v tom budete pokračovať a hneď dnes zavoláte Holjenčíkovi. Zajtra Bašternákovi. A pozajtra Pente, podebatíte o kauze Gorila.

Drahý pán plukovník, tie Vaše telefonáty bude národ zbožňovať. Ten ich tón je síce trochu kuchynský, ale my už sme si na Váš spôsob vyjadrovania, tak málo štandardný pre čelného predstaviteľa štátu, zvykli.

Veľká scéna má len dve chyby.

Prvou z chýb je, že sa pri nej nenavliekol premiér do správneho úboru a la Superman. Pár stoviek klikov a zopár sľubov k tomu, to by bol ten správny kolorit.

Druhou chybou je, že rovno nerozpustil zdravotnú poisťovňu. Peniaze sa môžu prideľovať zdravotníctvu priamo z ministerstva – a keď bude nejaký problém, zavolajú Jemu a vyrieši to.

Dejstvo Y  – Ten správny hrdina národa…

Všetko zariadi sám – to je ten správny hrdina národa.

Nepotrebujeme stovky draho platených manažérov v zdravotnej poisťovni, ani nikde inde. Keď sa národ dozvie, koľko za posledných desať rokov naryžoval manažment štátnej zdravotnej poisťovne z našich zdravotných odvodov na platoch a odmenách, naštve sa tak, že si ani nespomenie, že ste to práve Vy, pán premiér, kto to mal mať pod kontrolou po celý čas.

A rovnako je to i s ďalšími lukratívnymi straníckymi flekmi, Holjenčíkom počnúc a dozornými aj správnymi radami končiac.

Snáď v národe nebude nejaký špekulant, ktorý by zauvažoval nad tým, nominanti ktorej strany to boli (skutočne neviem, či by niekto uveril tomu, že nášho plukovníka na nominovanie takých „manažérov“ nahovoril Kotleba, prípadne komunisti).

Dejstvo Z – Zvolebnieva sa…

 A zrejme v štýle  – „prší a venku se zetmělo, táto noc nebude krátka…“

Volebné preferencie rodnej strany rozhodne nie sú dôvodom na úsmev.

Časť voličov strane odsypalo ryžovisko „z vlakov zadara“, pretože pán premiér sa zachoval nečestne voči ľuďom v lokalitách, kam vlaky nechodia a oni si to pamätajú. A k tomu, aby Fico splnil reči, že aj cestu autobusmi nejako bude ľuďom v týchto lokalitách bez primeranej dopravy a so žobráckymi platmi kompenzovať, sa nemá, zasa jeden z jeho prázdnych sľubov.

Ďalšiu časť znechutených voličov odohnala situácia s ryžoviskom okolo energií, ktoré podľa premiéra  – ako inak, vďaka nemu – ostanú „také lacné ako v roku 2016“.  Pretože si uvedomili, že vďaka jeho sponzoringu hnedouhoľných barónov a fotovoltických žralokov máme tie ceny oveľa drahšie, ako by mali byť.

Nože, pán premiér, osud baníkov z Ponitria vám leží na srdci, treba ich rýchlo rekvalifikovať, výroba má v podnikoch toľko voľných miest, že 4000 baníkov príjmu do nohy.

(A ušetríme parádne peniaze, ktorými plníme vrecká majiteľom hornonitrianskych baní. Tí nech sa o seba postarajú sami – alebo azda aj ich osud Vám leží na srdci?)

A časť tých menej naivných voličov odplašili štátna radkyňa, goriliaci a bašternákovčiny.

Takže tie plienky – to by som generálnemu riaditeľovi štátnej poisťovne na Vašom mieste riadne spočítala, odoštve týmito nápadmi i zvyšok voličskej základne. 

Zúfalo náhlivé kroky schvaľovania jednokolovej voľby županov a intenzívna protiextrémistická kampaň svedčia o jednom – že ide o poznanie reálneho stavu vecí, ktorý nie je preferenčne taký, aký sa verejnosti prezentuje.

Boj o Banskú Bystricu…

Pamäť mi slúži dobre, aj vám? Nuž, bývam v BB kraji – a cynicky sa pýtam, bol by býval Maňka dajaké terno pre občanov? Veď  si pamätáme, že županom bol – a škoda slov…

„Demokratické sily sa zjednocujú“…  Som sa zasmiala, keď som v televízii videla Matoviča a ostatné tie demokratické sily – v prvej chvíli som zaváhala, že čo tak skoro dávajú kabaretný program k 1. aprílu, keď ešte neprešlo MDŽ. Potom som pochopila, že to myslia vážne.

A cieľ majú „demokratické sily“ jediný – vziať moc do vlastných rúk. Obávam sa, že nič iné im nie je jasné – ako by prospeli blahobytu kraja, národa, cieľom je prevziať moc. Presnejšie vziať ju Kotlebovi a potom by sa o ňu pobili sami.

Úloha zapeklitá… Kotleba sa vypracoval. Nevybieha len s predvolebným gulášom. Komunikuje s obyčajnými ľuďmi – a to priebežne, chodí i v čase mimo volieb po dedinách a debatuje s ľuďmi, zaujíma sa o ich problémy.

Demokratické sily ho musia poraziť. Lenže ako? Lebo ich sme videli len v televízii – aj to v rámci vystúpení, nad ktorými sa smejeme alebo chytáme za hlavu, ale ktoré by sme určite, určite, určite nechceli zažívať u ľudí, ktorí by nás mali viesť.

A treba „kandidáta na porazenie draka“. No, to nebude ľahká úloha. Musia sa zhodnúť na jednom kandidátovi, ktorý by uspel – „demokratické sily“ spolu. Už to bude prvý test, či vôbec dokážu vybrať jediného protikandidáta Kotlebovi (o čom ja zjavne pochybujem a nijako sa tým netajím, veď kedy sa na niečom zhodli??!).

A druhý test bude, o akého kandidáta pôjde. Nestačí ho len vybrať  a zhodnúť sa na ňom, musí byť i zvolený občanmi.

Kto by bol ten správny kandidát?  Nie, zlomyseľníci, nepíšem o sebe, ja skutočne netúžim po moci. Pretože viem, že skutočne silný je ten, kto silný byť nepotrebuje, netúži.

Ale nápad mám. Viem, na kom by sa mohli zhodnúť „demokratické sily“ a aj občania ho majú radi. Márnosť, to je nápad – určite by mu dali všetci hlas.

Je nekonfliktný a národ ho vníma ako láskavého. Ľudia ho poznajú, bez ohľadu na ich vzdelanie a postavenie, chodí medzi nich pravidelne a nielen s predvolebnými gulášmi (skoro tak ako Kotleba). Pre davy má charizmu skoro ako Fico – a pritom určite nebude mať záujem potom mu robiť konkurenciu v boji o kreslo premiéra, za to ručím.

Kto?

Predsa Mikuláš. Nie Dzurinda, čo ste sa pomiatli?

Náš Mikuláš, darčekový. Všetci ho milujeme, nie?

Jemu by sme dali všetci prednosť pred Kotlebom vo voľbách županov.

Ale mnohí iba jemu…

.

.Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 8.3.2017