otvorene

Čo potrebuje svet? A čo potrebujeme v živote my sami? Čo naozaj v živote hľadáme? Jasné, takéto filozofické a zároveň i praktické otázky života mi bežia hlavou.

A tak v dnešnom blogu o nich.

Otázky, otázky, otázky…

Zrejme každý o nich občas uvažujeme. Ani neviem, prečo ich premieľam práve teraz ja. Možno kvôli únave, keďže som putovala po dva týždne do práce ráno pred šiestou a domov večer po 19,00. K tomu moja nočná práca. No hej, možno únavou a vyčerpaním to bude.

Aby som v takých situáciách prebila únavu, oddychujem čítaním si niečoho zaujímavého na internete, facebooku. Len tak, na chvíľu. Do kníh sa v takej situácii nepúšťam, lebo tie ma dokážu pohltiť a potom zbohom moja nočná práca…

A tak niečo z toho inšpiratívneho včerajšieho, čo som čítala a premieľala v hlave v súvislosti s otázkami z úvodu…

Jediný minister, ktorého si vážim…

Že ktorý? Minister šťastia.

Že ste o ňom doteraz nepočuli? Vážne existuje, sám sa zaňho ustanovil Vladimír Synek. Vymenoval sa za ministra šťastia, pretože podľa neho nie je žiadny rozdiel medzi ministrom samozvaným a ministrom politicky nominovaným. Má, pravdaže, aj ministerstvo šťastia, s. r. o.

Ten recesizmus a odvaha, je moja krvná skupina.

Ach, hej, páčia sa mi úvahy Vladimíra Syneka, občas sa k nim vraciam. Je to kouč a moc múdry človek. Aj včera som si čítala niečo z jeho myšlienok a uvažovala som o nich. Múdre myšlienky by sa mali šíriť, a tak niečo z toho dám dnes sem.

HDP ako vrchol šťastia a blahobytu občanov…

V Čakaní 6. som písala o absurdnom a závratne rastúcom štátnom dlhu na Slovensku, ktorým zaťažujeme svojich potomkov.

Synek hovorí, že keď sa opýtame niekoho,  o čo mu v živote ide, nepovie nikto, že je pre neho dôležité žiť v krajine s vysokým HDP. Ľudia vám povedia, že chcú byť šťastní. Ibaže medzi indexom šťastia a HDP žiadny vzťah neexistuje.

Poukazuje, že ustavičným omieľaním HDP sa politické elity sprava aj zľava snažia občanom nanútiť dojem, že náš život a šťastie stoja na HDP. Je to v skutočnosti nástroj ovládania ľudí, zástupná téma, aby sme neriešili veci naozaj podstatné.

Cituje slová amerického prezidenta dávnych čias Kennedyho, ktorý povedal, že HDP meria všetko okrem toho, čo v živote ľudia skutočne potrebujú. Sústredenie ľudí na materiálno, peniaze, ich odvádza od vecí životne cenných.

Ktože by už šťastie nechcel …

Všetci by sme zrejme tú zlatú mušku chceli vidieť poletovať okolo seba, blízko, blizučko. Každý si ho predstavujeme inak, pravdaže, ale zhodujeme sa v túžbe po šťastí.

Spoločnosť nás tlačí k tomu, aby sme šťastie videli v materiálne, ctí si postavenie, bohatstvo a moc. Málokto z nás si uvedomuje tú disonanciu a je imúnny voči tomu jedu.

Ak niekto túži byť 35. matkou 35. dieťaťa v „rodine“ toho istého otca, nuž nech sa postaví do poradovníka – každý je svojho šťastia strojcom. Ja sa v takejto verzii šťastia rozhodne nenachádzam a rovnako si myslím, že ani také dámy by sa nenadchli tou mojou predstavou šťastia.

Držím sa Čapkovho výroku  „mám rád jahody so šľahačkou a rád chodím na ryby. Ale rybám tú šľahačku s jahodami nenosím…“ Viem, nie veľa ľudí dokáže vnútorne odkráčať od falošného ligotu v niektorej z jeho podôb. Nuž, každý máme svoj čas a svoju cestu, ako múdrieme.

Mne nezáleží ani na postavení, ani na majetku, cením si u ľudí iné hodnoty. A šťastie v živote  pre mňa znamená tri veci –

• žiť s niekým, kto ma naozaj vidí, počuje a prijíma,
• robiť veci, ktoré majú zmysel,
• žiť v súlade so svojim svedomím a svetom ako celkom (nie spoločnosťou).

Záverom..

A prečo nadpis blogu otázka bez odpovede? Pretože, bola tu vo vzťahu ku šťastiu len reč o tom, čo v živote potrebujem a hľadám ja. Otázka čo potrebuje svet nebola zodpovedaná.

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 11.3.2017

P. S.: Odpoveď k tomu, čo podľa mňa potrebuje svet, dám v mojej dnešnej. večernej rozprávke…