otvorene

Slová profesorky Hogenovej sa mi vynorili v mysli o banalizácii zla, ktorá prebieha v spoločnosti.

Kedysi som o nich aj blog písala

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/05/17/ejha-3-ked-hodnoty-zomieraju/#google_vignette

Nezvažujeme dôsledky svojich činov, priplávalo mi k tomu do mysle dnes.

Veľa príkladov mi k tomu napadá. O robotickom psovi som čítala, ktorý má plameňomet s dosahom 9 metrov

https://www.cas.sk/clanok/2921929/roboticky-pes-s-plamenometom-nie-nejde-o-sci-fi-film-padnete-na-zadok-na-co-ma-sluzit/

vraj ním teda bude sneh likvidovať – nuž, tak sa len modlite, aby ste nemali suseda, ktorý za tých 8 800 eur tohto psa zakúpi na čistenie dvora.

A ešte viac sa modlite, aby nebola žiadna vojna, lebo takéto vynálezy nastoľujú otázku,, že čo za príšernosti by použili v rámci nej…

Nezvažujeme dôsledky svojich činov, povedala som si nahnevane pri správe o tom, ako aktivisti  poslednej generácie  zablokovali cestu a sanitka s pacientom prejsť nemohla

https://www.facebook.com/izabela.ploscicova/videos/309815142144670

Pripomenulo mi to  časy pred rokmi, kedy som musela skomunikovať posedávačov na ceste pri Poprade, ktorí proti rallye demonštrovali a zablokovali aj autobusy s deťmi a starými ľuďmi. Splavne sme sa dohodli, normálnu dopravu bez problémov pustili. Aj vtedy tam stáli policajti len na ochranu posedávačov, aby im niekto nedal pár faciek.

Dnes by som bola tvrdšia voči posedávačkam v situácii, kedy sanitku blokovali. Povedala by som ako prvú vetu „choďte si sadnúť na letisko, kravy“.

Nezvažujeme dôsledky svojich činov, povedala som si, keď som čítala najpravdivejšie vyjadrenie o ukrajinsko-ruskej vojne 

https://www.hlavnydennik.sk/2024/05/01/dracik-ostro-zbierke-na-ukrajinu-pomahaci-komu-pomahate?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR0v8fhHl8VMABNFrziQ3Z2LEmsDWXsxS6CBrMWKdfc3Y48rxxGUyf1O-RU_aem_AcfcPZ024_tnnh12UQRNCbx8ly_HRwDsPI_QyiUWDD89u8bG3Hyz6wr5uJLr3rO1RZxty9Qae4Sv3PbPoFPabyAc

A plne sa stotožňujem so slovami, čo napísal o tých, ktorí nitky vojny ťahajú.

Komu však Ukrajina nie je ukradnutá sú tí, čo by ju chceli kúpiť za nič, najlepšie vyľudnenú od všetkých Ukrajincov. A darí sa im to zatiaľ dobre. Po tejto poslednej totálnej mobilizácií, sa možno z pôvodných 40 miliónov obyvateľov, ich počet zníži na 10 miliónov. Genocída ako z partesu.

Uvažujte dobre, kto to na Ukrajine skupuje pôdu, a pestuje tam vo veľkom jedovatú pšenicu a kadejaké ďalšie prechemizované lahôdky, ktoré sa potom snaží podstrkávať na predaj nám.

Nezvažujeme dôsledky svojich činov, povedala som si, ťahajúc ešte úlomky hnevu voči šlápotám z Pokecu odkiaľsi zo svojho vnútra. Neuvažujeme ako svojimi činmi či výčinmi môžeme druhým ublížiť, alebo nám je jedno, že iným ubližujeme?

Si vnútorne presvedčená o druhej možnosti, zašepkal Zámer sveta, a chceš len, aby som ti ich odpratal z dohľadu navždy. Pomohli ti.

To áno, prisvedčila som.

A vidíš ich lekcie, dodal.

To tiež áno, prisvedčila som, to boli už len úlomky bolesti.

Na odblokovanie som zašla, a tak ma teraz opúšťajú úlomky hnevu, či kadejaké hlboko potlačené pocity postupne. Život je cesta učenia sa, povedala som s vďakou.

V tom blogu, ktorý som spomenula v úvode, som písala o legalite a legitimite vo vzťahu ku banalizácii zla. Legalita vychádza z platných zákonov, legitimita z nášho vlastného svedomia. Hovorí aj o tom, ako dochádza ku banalizácii zla a jeho prehliadaniu – pretože v jednej chvíli nám to zlé nepripadá už až také zlé…

Vieš, odmietam legitimizovať zlo – nechcem zabudnúť, dodala som Zámeru sveta, že nečestné je nečestným, iba preto, že ho potom dobiehajú následky. Pokladám za dôležité uvažovať o svojich činoch a ich dôsledkoch.

Každý za seba, prikývol. Snaha meniť iných sú skutky v štýle zabi bobra, zachrániš strom.

Elena