Búrky sa Slovenskom ženú a ja posielam energiu miestam, kde zúria rozsiahlo, aj keď moje šamanské ikaro už v tejto chvíli v bytovke nahlas spievať nemôžem a bubnovať tiež nie, tak ho aspoň tíško posúvam priestorom. Pri NItre tornádo podvečer vzniklo údajne
https://www.imeteo.sk/spravy/tornado-na-zapade-slovenska-video-naznacuje-skody
v Nitre asfalt na ceste polámalo a zaplavilo aj internát
Prajem vám pokoj a bezpečie všetkým.
U nás hlas búrky pred chvíľou utíchol, a tak som zanechala myšlienku ísť hľadať túlavého kocúrika Murika ku bytovke a napíšem vám pár slov teraz. Takých naozaj za seba,
Poznáte to možno, že vám život priveje malý dielik skladačky, ktorý akosi nikam nezapadá do vášho obrazu života. Nesiete ho len tak v ruke, a po čase zrazu k nemu pribudne náhle ďalší dielik, a príbeh má pokračovanie – vidíte, že vo vašom živote to začína tvoriť akúsi zmysluplnú časť obrázku.
No tak presne o tom píšem v tejto chvíli. A možno to bude nejaká zaujímavá skladačka aj do vášho života, ktovie…
Kedysi na akomsi výcviku sme si v závere z kopy obrázkov ťahali jeden – „taký náš“. Mne sa v rukách objavil obrázok hory Uluru – a priznám sa, že dovtedy som o nej nevedela nič. Zvláštne ma chytil za srdce, prečítala som si vtedy zopár vecí o tej hore. Obrázok som nosila v peňaženke po celé roky. Uvedomila som si, že ku Aborigénóm a ich poznaniu mám úctu. A bodka, tak končili hranice dieliku.
Keď som pred časom v online antikvariáte knihu o Aborigénoch videla, cinkla mi nenáhodnosťou toho objavu. A tak som po nej dnes do kopy neprečítaných siahla.
Čo mi táto kniha prinesie, aký dielik skladačky môjho života?
Volá sa Kódovanie pamäte a je o tradičných aborigénskych pamäťových technikách.
Prezradím vám, že je to úžasná kniha. Autorka osem rokov pracovala na výskume život Aborigénov. Pôvodne začala skúmať nimi rozprávané príbehy a uvedomila si komplexnosť ich vedomostí, ktoré generačne prenášajú aborigénski staršinovia.
Ako to výstižne vyhlásila – Aborigéni poznajú detailne všetkých živočíchov, vtáctvo a ich život v prostredí, rastlinstvo, kým ona sama nepoznala ani vtákov na strome pred svojim domom. A to mala k dispozícii atlas vtákov, kým Aborigéni iba svoju pamäť. Kládla si otázku, ako to robia, že si dokážu tak komplexne zapamäť také obrovské množstvo informácií. Dokonca so Stonehenge svoju teóriu prepojila – a tak čelila pár rokov nedôvere a odmietaniu odborníkov. Nakoniec jej teóriu prevzali, priznali jej pôvodnosť aj pravdivosť a vydala o nej knihu.
Ozaj, keď sme pri tom Stonehenge – nevidela som v našich médiách správu o tom, že dvaja šialenci, pardón, zelení aktivisti združení v spolku rovnako ujetých s názvom Just Stop Oil, postriekali Stonehenge oranžovým práškom, údajne podľa nich šlo o kukuričnú múku
https://www.bbc.com/news/articles/cw44mdee0zzo
K ďalším úžasným nápadom toho spolku patrí rozbitie sklenej zásteny v Národnej galérii v Londýne a poliatie VanGoghovho obrazu Slnečnice, či Magny Charty v Britskej knižnici. No čo na to slušne povedať? Akosi neverím v snahu zachraňovať svet zo strany ľudí, ktorí takto všeľudské dedičstvo ničia.
Fosílne palivá im ležia v krku. Ibaže v štýle DeBeckera, odborníka na ochranu VIP osôb, ktorý nás učí rozlišovať skutočné riziká od falošných príbehov vieme, že ak by skutočne mali v tom spolku záujem zachraňovať svet pre budúce generácie, tak by boli napríklad povalení na dráhach lietadiel na letiskách namiesto kultúrnych pamiatok. Alebo by polievali fabriky výrobcov zbraní, lebo taký tank, obrnené vozidlo, či nebodaj stíhačka je určite škodlivejšie z hľadiska poškodzovania životného prostredia ako je piecka s uhlím nejakej starenky na dedine.
No ale poďme späť k tej knihe. Medzitým, ako autorka Lynne Kelly píše, naučila sa používať niečo z poznania osvojeného od Aborigénov. Vytvárala cesty piesní vo svojom životnom okolí. A prepájala sa jej predstava, ktorú skúmala, nielen s Aborigénmi, praobyvateľmi Austrálie, ale aj so severoamerickými Indiánmi, Inkami, či ďalšími pôvodnými obyvateľmi. Toto ma v knihe naozaj potešilo a zaujalo, lebo indiánska životná filozofia mi je blízka.
Pôvodní obyvatelia sa nikde nespoliehali len na svoju bežnú pamäť a na obyčajné klábosenie pri ohni. Príbehy a piesne, ktoré tvorili, boli spôsobom, akým riešili svoje poznávanie sveta. Každá, aj tá najmenšia vec na svete, mala u nich svoju pieseň. Piesne a tance s nimi spojené obsahujú detaily správania živočícha, jeho zvuky, spôsob života. Dokonca rozoznávajú aj stromy, kríky a rastliny pomocou ich šumenia vo vetre.
Nejde len o rastliny a živočíchy, ktoré sú pre nich potravou či akokoľvek ich využívajú – ale všetky.
Aj horu Uluru spomínajú – ako súčasť sústavy svojich vedomostí, označenej ako Tjukurpu.
Keď si uvedomujem, akí múdri ľudia to boli, ako sa snažili porozumieť Matke Zemi a svetu, ktorého súčasťou sme, tak si kladiem otázku, kde sa to vytratilo, to múdre prijímanie a začlenenosť. Kedy to vystriedala tá nadradená arogantná poživačnosť a predstava, že všetko patrí nám a môžeme to pretvárať šialeným spôsobom v „modernom civilizačnom spôsobe života“. Pripadá mi zvláštne, že tie civilizácie mali vo svojom spôsobe života toľko nadhľadu, že ich myslenie a konanie bolo pokorné a vďačné. Že boli súcitní a životne múdri.
A my sa tu tvárime nadradene a hovoríme o primitívnych obyvateľoch. Nejde len o kadejaké experimenty s počasím, ktoré podaktorí robia, hrajúc sa na Boha. Ale celkovo o náš postoj k životu – úctu ku všetkým živým bytostiam, nenadraďovanie sa nad ne. Neubiižovanie im.
Už som v blogu spomenula nedávno knihu o šamanizme, ktorú pokladám za najlepšiu, akú som doteraz čítala. Podelím sa s vami teraz o jednu krásnu myšlienku z tje knihy
Čas pre nich nie je dôležitý. Hovoria, že čas vynašiel človek a že hovoríme, že je pominuteľný. Ale to len preto, aby sme odpútali pozornosť od skutočnosti, že sme to my, kto je pominuteľný…
Majú úctu ku kameňom a uvedomujú si, že sú to tiež živé bytosti – môžu s nimi hovoriť, liečiť.
O tom, že sme súčasťou sveta živých bytostí, iba jeho malou súčasťou, svedčí aj lakotské vyjadrenie, ktoré je súčasťou ich modlitieb aj úvodom a záverom ich šamanských obradov
„Mitakuye oyasin. Všetci sú moji príbuzní“.
Prajem vám všetkým pokoj a bezpečie v dnešnej noci.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty