otvorene

Včerajšie meniny sa ku mne blížili míľovými krokmi.

Fascinuje ma, ako v záplave narodeninových či meninových otázok „čo by ťa potešilo, čo by si chcela“ mám zakaždým pocit, že nič nechcem, vôbec nič – a potom Zámer sveta pritiahne niečo, čomu prikývnem. Tak i teraz, zopár zaujímavých kníh mi privial. Jedna z nich je o živote šamanov – Gringo medzi divochy. Druhá je o putovaní – Všetky cesty vedú do Santiaga. Tretia z kníh je o prežití v prírode. Čaká ma putovanie lesom – dávno mi to predpovedal šaman, aj zaježovská konštelačka to ukázala – skôr či neskôr putovať určite pôjdem. Keďže môj obľúbený antikvariát Restorio je rýchlejší ako blesk, svietila mi už v piatok správa, že zásielka letí ku mne.

Teším sa tomu výberu – zaševelil Zámer sveta. Aj tá anjelská kniha … Vnútorné áno veľkému projektu to je, vieme obaja – ak by sa raz veci poskladali tak, aby som ho mohla realizovať, tak chcem mať detailne prepracovanú predstavu pripravenú. Keď som objavila knihu o prepojení anjelov a znamení, vedela som, že si ju potrebujem prečítať.

Listovala som si chvíľu obrázky v mojich obľúbených skupinách Staré dvere  a Scotland´s Scenery – ach, tej krajine moje srdce hovorí áno. Chcela by som spoznať celý minulý život, ktorý ma s ňou spája, naozaj  by som to chcela, povedala som zamyslene Zámeru sveta, len letmý obraz letného poludnia s prašnou cestou si pamätám.

Áno, ale nie teraz, povedal Zámer sveta láskavo. Otvor si knihu.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                  Z tej ním podsúvanej knihy Známe se celé věky som doteraz síce neprečítala viac ako tých 5 prvých strán,  no ako jedinú ju mám v posteli pri hlave. Siahla som po nej.  Ukázala mi myšlienku, že Ťažké časy prichádzajú vždy preto, aby priviedli tvoju pozornosť k veciam, ktoré si prehliadal.

To je pravdivé. Vďaka ťažkým časom som si uvedomila, že najviac neverná som si bola sama. Zachraňovala som všetkých okolo seba na úkor posledných síl a ledva som prežívala. Nechala som si ubližovať a využívať sa. Dnes ma už nemožno manipulovať falošnou humanitou a súcitom, pretože som si istá, že niekedy je súcitnejšie niekomu zo dve dať po hube, ako ho zachraňovať dookola od dôsledkov jeho výčinov. Iste, aj dnes mi je občas ľúto, že nie všetci ľudia sa správajú čestne, ale rozumiem tomu, že práve táto možnosť voľby nám ukazuje hodnotu ľudí, nakoľko sú cenní ľudia, ktorí sa za každých okolností čestne správajú. A som si istá, že i napriek tomu, že nie všetci ľudia sa správajú čestne, svet je dobrým a láskavým miestom.

Myslím si, že čestnosť v skutkoch je len signálom, že ten človek dokáže žiť naozaj a byť sám sebou, povedala som Zámeru sveta, že má odvahu uniesť aj cudziu bolesť, sprevádzať ťažkými časmi, žiť s neúspechom a sklamaniami, bez toho, aby hľadal falošné náhrady. Tí nečestní sa na život len hrajú, a čím viac sa snažia, o to menej skutočne žijú. Masky, falošné vzťahy, falošné hodnoty, falošné ja. Vieš, myslím na indiánsku báseň, ktorú som si kedysi dávno dala na fb, hovorí že Nezajímá mě kdo jsi a jak ses sem dostal, chci vědět, jestli stojíš se mnou uprostřed ohně bez toho, abys ses vylekal. To je to zo všetkého najviac, schopnosť stáť pevne v ťažkých časoch, ako úzko je to prepojené s vnútornou čestnosťou.   

No, prikývol, a aj tá prvá časť je dôležitá, nedívaj sa na preto na minulosť človeka, ale na jeho prítomnosť. 

Nie je jednoduché sa na minulosť nedívať, priznala som, lebo sa snažím dôveru o niečo opierať.

Dostať sa do určitého bodu možno rôznymi cestami, niektoré sú možno ťažšie ako iné, dodal, nedaj sa cestou zavádzať. Čím ťažšími časmi ideš, tým viac ťa môžu naučiť.

To áno. Rany z ťažkých čias sa niekedy hoja veľkými jazvami, ktoré zranené miesto dokážu až znecitlivieť, inokedy zranenia scitlivujú tie miesta. A to zcitlivenie nám pomáha, nie to znecitlivenie.

Ťažké časy sú veľkým učiteľom, nikto nás nedokáže naučiť toľko ako ony, povedala som Zámeru sveta. Ďakujem Ti za ne.

Usmial sa.

Podchvíľou písali či telefonovali gratulanti. Sedela som na balkóne vo chvíli ticha a dívala som sa na oblaky. A na myrtu, môj narodeninový darček od jednej z dcér. Žiari bielymi kvetmi – a taká maličkosť ma poteší viac ako zlatý šperk. Kto príčetný by si už chodil obzerať denne nejaký prsteň alebo retiazku v šperkovnici? Zato s myrtou na balkóne vediem tichý dialóg deň za dňom.

Jedla som zmrzlinu a dumala som o pravých hodnotách. Havrany krákajúc prelietali popod úbočie, na okamih som mala pocit, že už-už zachytím niť spomienky na môj niekdajší keltský život. Zazvonil telefón, niť spomienky preťal.

Hm, tak vám aspoň meninovo dám darček – recept na zmrzlinu. Je úžasná, zdravá, rýchla, chutná. A využijete pri nej staršie banány, nemôžete ju robiť z nezrelých banánov. Zmrazíte ich v mikroténovom vrecku, rozmixujete s mrazeným ovocím podľa chuti (alebo stačí lyžica kakaa a ak je zmes príliš hustá, prilejete trochu šľahačkovej smotany). Necháte v miske chvíľu opätovne domraziť.

Elena

K diskusii  karpatic  Preto som dala blog až dnes, aby som sa tomu vyhla.  Každopádne ďakujem za blahoželanie darčeky mám radšej.  Ale úprimne a vážne – život občas mení naše plány, ani doma sme nežúrovali, lebo jedna z mojich dcér na pohotovosti skončila a tak sme mali úplne iné problémy. Ale to už je iný príbeh…