Niekedy je príbeh natoľko silný, že nás umlčí.
Slzy tečú po lícach a nedokážeme nič dodať.
Taký je dnes list k narodeninám.
Prikladám ho v plnom znení s Timejkinou fotkou so súhlasom Andrejky.
Dnes by boli 33. Tvoje narodeniny.
10 rokov bez Teba a stále nechápem ako ten čas letí. Pre mňa sa svet úplne zastavil v deň, keď si odišla. Všetko stratilo svoj význam. Bez Teba je všetko prázdne, tiché a chladné.
Každý deň sa snažím pohnúť ďalej, ale bolesť, táto neuveriteľná bolesť, mi to neuľaví. Naopak, má to toľko podôb – niekedy mnou zametá ako vlna, niekedy sa potichu plazí, ale vždy tam je. Niektoré dni sú ako čierna diera, ktorá ma pohltí a neviem nájsť cestu von. Neviem, či si človek dokáže zvyknúť na túto prázdnotu.
Každé ráno sa zobudím a myslím na Teba, a každú noc idem spať, chýbaš mi. Vždy som dúfala, že časom bolesť ustúpi, že nájdem spôsob, ako sa s ňou zmieriť, ale zatiaľ sa mi to nestalo. Jednoduchšie to nie je, len sa to zmení. Bolesť preniká do každej časti môjho života.
Toto nikdy úplne neprijmem. Nikdy Ťa úplne nepustím, pretože sa bez Teba cítim neúplná. To, čo mi dnes najviac chýba, je Tvoj smiech, Tvoj hlas a energia, ktorú si priniesla do môjho každodenného života. Svet je bez Teba prázdnejší a tichší, a nič ho nedokáže naplniť.
Často rozmýšľam, aké je to nespravodlivé. Prečo práve Ty? Prečo sa to stalo? Život bez Teba nemal byť takýto. Takto to nemalo byť. Tak veľmi mi chýbaš, slová nikdy nedokážu vyjadriť prázdnotu, ktorú cítim.
Idem ďalej, ale niekedy mám pocit, že toto nie je skutočný život, pretože v ňom nie si. Táto rana je príliš hlboká, príliš surová. Každý deň dúfam, že niekde, kde si práve teraz, cítiš moju lásku.
Milujem ťa viac, než by slová mohli vysloviť. Život bez Teba je boj, a hoci viem, že tam vonku na mňa čakáš, stále je to neuveriteľne ťažké. Buď so mnou, dcérka moja, tak ako ja budem vždy s Tebou.
Tvoja mama.
Neviem nič dodať. Len
Elena
P.S.: Príbeh Andrejky i jej dcéry Timejky
S láskou, mama 4. – Moderné metódy mučenia na Slovensku. . .
Celá debata | RSS tejto debaty