Balada o vojne a mieri

„Neexistuje žiadna cesta k mieru; mier je cesta.“

Mahátmá Gándhí

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

vždy opäť cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Ten, kto zatúži po moci, tomu niet viacej pomoci,

chce byť silný, chce byť prvý,

lásku k bohatstvu má v krvi.

Územie chce získať, slávu,

nadšenie a obdiv davu.

Všetkým vládnuť – iba On.

Opäť bije vojny zvon.

Luk a šíp kameň nahradil,

meč, pušku, delo vyrobil

ten, kto chcel vraždiť nevinných.

A čoraz horšie zbrane sú,

viac mŕtvych naraz unesú,

zabijú mnohých, čoraz viac.

A vlci vyjú na mesiac,

to cítia vojny hrozný tieň.

A veria, že raz svitne deň keď vojna aj sem dokráča.

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

vždy znovu cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Bolestný výkrik ranených, streľba, strach a plač bezmocných.

To všetko vojna prináša

a ideály odnáša

o mieri, šťastí, ľudskosti,

beznádej mrazí do kostí.

A vojna víri dokola,

je všade tam, kde nebola

a kde bola, tam pretrvá.

Afganistan, Irak, Lýbia,

aj tam sa teraz zabíja,

potoky krvi tečú v diaľ

a nádej na mier vietor vzal.

Pokoja niet,

hrozí sa svet

vojnových bubnov čoraz viac.

Vlci zas vyjú na mesiac.

 

Viem,

má rany Zem.

 

A na jej pleciach zjazvených

opäť raz cítiť vojny dych,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

Aj teraz kráča tichom s odporne žeravým dychom.

A čoraz viacej zabíja.

Hej, raz zomrieme – vy i ja,

no prečo skoro, skoro tak?

Na Zem tu sadá čierny mrak,

rádioaktívny klesá prach,

ticho sa smeje hnusný vrah,

ovládnuť chce už celý svet,

úniku pred ním nikde niet.

Vojna je všade, všade je

a chýba kúsok nádeje,

dobroty, lásky, ľudskosti,

čo vlieva silu do kostí.

A vlci vyjú na mesiac,

vojnu už cítia čoraz viac,

čakajú deň, keď príde sem.

 

 

Viem,

má rany Zem.

 

Opäť raz cítiť vojny dych

na pleciach Zeme zjazvených,

stáročiami sa nesie dym,

plač a smrť, koniec nevidím,

skončí raz boj a nenávisť?

 

 

 

Túto báseň som napísala pred 4 rokmi do jednej súťaže. Je aktuálna aj dnes?  

 

 

 Predná Hora, 26.9.2014

Slová o pravde 9. – Smutná pravda o slovenskej spravodlivosti

07.07.2026

Dnes som čítala článok o tom, ako Žilinka prokurátorov preveroval vo veci zavraždenej učiteľky v Gelnici https://www.topky.sk/cl/10/9440057/MIMORIADNE-Novinky-v-pripade-brutalnej-vrazdy-ucitelky-v-Gelnici–Zilinka-odhalil-ZAVAZNE-pochybenia-OCTK- Píše sa v ňom o tom, čo pán vrah vystrájal Žena podľa zistení vyšetrovateľom opísala dlhodobý psychický teror, fyzické [...]

Slová o pravde 8. – Kto z vlády by mal vypadnúť. . .

07.07.2026

Poviem vám, opozícia je zbierka exotov. I v koalícii je ich kopa, o to nejde. O morálnych hodnotách a profile by sa tiež dalo pohovoriť. Ak zalovíme v opozícii, tak počnúc Naďom, ktorý si nie je schopný priznať pravdu Politológ: Naď oklamal vlastných voličov! Žiada vyvodiť zodpovednosť | Hlavný Denník Jaro Naď sa bude teraz vyhovárať na všetkých a na všetko: [...]

Slová o pravde 7. – Ten, kto ma sprevádza. . .

07.07.2026

Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni. Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,446
Celková čítanosť: 12216544x
Priemerná čítanosť článkov: 3545x

Kategórie

Archív