Čas detstva 3. – Záhumnie. ..

 

Záhumnie – poznáte aj vy to čarovné slovo? Dedinské záhumnie – tak práve o ňom bude reč v dnešnom blogu.

A hej, ako vidíte  – vrátila som späť jedenástku Čas detstva, dopíšem ju, pretože nie som zbabelec a nebudem na kolenách, až do konca  budem stáť…

Ale poďme k tým záhumniam…

 

 Záhumnie…

Jedno z najkrajších slov môjho detstva – vynára sa mi pri ňom nekonečno spomienok. Humná rozmiestnené na kopčeku za záhradami, tiahnucom sa za potokom do diaľky.

Že čo sú humná? Stodoly, drevené stavby, v nich sa ukladalo kedysi seno, obilie či iné plodiny, alebo aj rôzne nástroje a veci z gazdovstva.

Humná môjho detstva – rozostavené na svahu, svietiace do diaľky malebnou tmavohnedou farbou. Mnohé z nich otvorené, poskytujúce zvedavým detským bytostiam kráľovstvo fantázie.  Hrávali sme sa tam, skákali sme do sena a potom sme si rozprávali všelijaké čarovné detské príbehy.  Ach, áno, rozprávky a rôzne príbehy som vždy milovala…

Humná voňajúce zvetranými doskami, v ktorých prší pomedzi škáry, keď sa v nich ukrývate pred dažďom. Teda, len občas sme sa pred ním ukrývali – pretože dážď môjho detstva bol teplý, príjemný, len občas búrkový – a v takom daždi sme pobiehali záhumním a domov sme šli zablatení za po uši.

 

Ja  a záhumnie…

Ach, nebývala som nikdy tá krehká kvetinka, ktorá v ružových šatočkách a s mašľami vo vlasoch posedáva ustavične poslušne kdesi na lavičke. Teda, mám zopár takých spomienok – biele topánočky a rozviate vílovské šatočky, vlasy vyčesané s veľkými mašľami.

Ibaže oveľa viac bolo tých chvíľ, že i v letných šatočkách som  bola vydriapaná na vŕbe, brodila som sa potokom, či strieľala z gumipušky.

Záhumnie som jednoducho milovala.

 

Záhumnie dnes…

Moc by som si priala, aby moje deti poznali záhumnie. Ibaže čas pokročil a mnohé veci zmenil i na dedine môjho detstva. Záhumnie nahradila výstavba, na mieste našej záhrady a ďalších záhrad je rad domov, čarovné zákutia popri potoku vystriedal betónový val – tzv. zregulovaný potok, v ktorom prúdi uväznený nevýrazný prúdik vody.

 

Záverom…

Hej, ľudia často ničia to nežné, krehké, čarokrásne. Niekedy si ani neuvedomujú, o čo prichádzajú…

Záhumnie môjho detstva, milujem ťa…

 

 

Elena Predná Hora, 4.6.2017

 

I tak 10. – Lebo medveď. . .

27.09.2026

Už nie jeden či dva, rovno 26 či vyše 30 medveďov bolo na kope na poli https://www.cas.sk/spravy/skuseny-polovnik-ktory-natocil-26-medvedov-pri-ocovej-selmy-pojdu-blizsie-k-dedine?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=novycas&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=2 Miestnemu poľovníkovi sa podarilo pred týždňom neďaleko Očovej zachytiť [...]

I tak 9. – Predavači „európskych hodnôt“

25.09.2026

Hodnoty sú niečo, čo je pre nás dôležité. Čomu nielenže veríme, ale tým i žijeme Zaujímavý a pravdivý príspevok na mňa v skorom ráne dnes kukol pod názvom Predavači európskych hodnôt 13. KOMNATA Solomon Asch ·pred 14 hodinami14 h · Píše sa v ňom, že Pro každého slušného Evropana je to mír. Dialog. Bezpečná rodina. Jistota, že když budete poctivě pracovat, [...]

I tak 8. – Nie, nie je v poriadku tváriť sa, že toto je v poriadku

24.09.2026

Nediskriminačný prístup ku všetkým občanom by tu mal byť. Rovnako práv i povinností všetkým, bez ohľadu na farbu pleti, etnicitu, národnosť. Ale zdá sa, že tu niektorí ťahajú za o hodne kratší koniec. Pozrite si toto video a možno vás zamrazí tak ako mňa. Facebook. Tu ďalšie video z Tatranskej Lomnice https://www.facebook.com/reel/2148675236034459/?s=single_unit Nuž, [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,524
Celková čítanosť: 12576221x
Priemerná čítanosť článkov: 3569x

Kategórie

Archív