otvorene

Spomeňte si na detstvo – varievali ste u vás doma tradičné jedlá vášho kraja? Nejaké typické ľudové jedlá vášho rodiska?

Zrejme každý z nás nesie vo svojich spomienkach na domov i jedlá spojené hlboko s rodným krajom.

Takže dnes sa v mojom blogu vrátime k jedlám, spojeným s detstvom, rodným krajom a zaspomíname…

Krajové a rodinné jedlá…

Človek až časom prichádza postupne na to, ako múdro žili predkovia. Čím viac zduchovnieva, tým viac ustupuje od konzumu a povrchných hodnôt, ale aj od životného štýlu s tým spojeného, čo sa prejavuje i pri strave – od rôznych reštauračných pízz, kebabov, hotdogov a iných podobných „lahôdok“ ku domácej a kvalitnej strave. Pretože niet nad domácu stravu. Aj tá pizza mi viac chutí domáca ako reštauračná…

Mnohí teraz viete, o čom hovorím. Poznáte tradičné jedlá svojho kraja a dokonca aj máte tradičné rodinné recepty, ktoré sa nesú časom a odovzdávajú sa z generácie na generáciu.  Starejmamovské zošity s receptami, písanými rukou…

Ach, áno, krajové jedlá – v mojej rodnej dedine bolo mnoho typických jedál, určených pre nejakú príležitosť (ako svadobný koláč), či jednoducho len na bežné dni. Najradšej som z nich mala hustý čír – zemiakovú kašu z rozvarených zemiakov, zahustenú múkou. Poliata rozpraženým maslom a zapíjaná mliekom chutila naozaj skvele.

Nikdy som nejedla to vraj najtypickejšie jedlo, podľa ktorého volali rodákov „mrkvári“ – halušky s mrkvou. Ale mrkvu v rôznych úpravách milujem.

A rodinné jedlá? Stará mama varievala polievku podkyslo – takú našskú verziu, akú som nenašla v žiadnej receptovej knihe. So smotanou, mrkvou, klobásou a vajíčkom uvareným „na hniličku“. Varievala i mliečnu polievku, s cestovinovou zamrvkou, ručne robenou. Hustú fazuľovú polievku z tmavej veľkej doma vypestovanej fazule, so sušenými domácimi slivkami – sušievali sme ich doma na balkóne každé leto a dosušovali v rúre. Jemnú šošovicovú či pikantnú kelovú polievku so zápražkou. V lete sa začínala hubová sezóna májovkovou, neskôr kuriatkovou či dubákovou polievkou, pokračovala polievkou z miešanej zeleniny s paradajkami a s krupicovými haluškami, takou domácky typickou…

No áno, už len pri polievkach by bolo na čo spomínať – a čo ešte hlavné jedlá, či koláče. Takmer stále sme mali čosi napečené, a ten zvyk som si preniesla sprvu do domácnosti i ja. Až keď stredná dcéra jedávala koláče tak, že sa jej podarilo párkrát ich prejesť a bolo jej zle, obmedzila som pečenie na koláč sem-tam, tak dva či tri razy za mesiac.

Domáce jedlo…

A nie je to len o strave. Sú to rodinné rituály, ktoré sú s jedlom spojené. Tradícia nedeľného obeda v kruhu rodiny je podľa mňa niečo, čo by sme si mali uchovávať.

Moc sa mi páčia aj také malé rodinné posedenia – vždy som o tom snívala, rodinné raňajky či večera v romantickej záhrade, plnej voňavých kvetov. Alebo také večerné posedenie v záhrade, nemuselo by byť ani opekanie slaninky či živánka, stačila by len ovocná limonáda, koktail či ovocný šalát…

Áno, presne takú záhradu by som mala pri dome.

Záverom…

Je toho naozaj veľa, čo nás spája s domovom. Domáce jedlo pre mňa zostáva jednou takou stopou, ktorú si nesieme v srdci. Pretože príprava jedla je pre mňa vyjadrením lásky k ľuďom, ktorých nesieme vo svojom srdci, deň za dňom im ju takto pridávame do polievky, zemiakovej kaše, či praženice…

A hej, do spomienok, pravdaže, do spomienok…

Elena    Predná Hora, 14.7.2017