Tak naozaj 8. – Len pár krokov. . .

Predvčerajším popoludním sa bus vliekol krajinou, v ktorej beloba strání  pútala zrak.

Je čas rozprávkovo rozkvitnutých divokých jabloní, čerešní, trniek, kotrbok.

Čas lupeňov nežne poletujúcich vetrom.

Čas tichého volania vkročiť do tej nádhery. Tomu hlasu som ani ja neodolala.

 

Zakotvila som u dcéry a na druhý deň sme vyrazili za tým hlasom ďalej.

No kam inam ako na Brdárku?

Bielobiele stráne Brdárky tvorí hlavne beloba čerešňových sadov, no sú tam i jablone, hrušky a slivky – moje srdce im radostne mávalo na pozdrav.

Zosmutneli sme pri odbočke k sadom, kde ktosi pozahrádzal cestu snopmi slamy k Aleji života. Pešo sa tam dalo ísť, no keďže tam so psami ľudia sady obdivovali už, nevyrazili sme s vnúčikom čo len chodiť začína radšej pešo, ale zvolili sme inú cestu.

Vystúpili sme po chvíli a čierne auto, ktoré odtiaľ práve odchádzalo, náhle zastalo a vybehol z neho Janko Tribula. Markíza nádheru Brdárku tiež divákom ukáže – s dcérou pohovoril, ja som radšej mlčala, lebo tá zahradená cesta sa mi vonkoncom nepáčila a pokojne by som to i na kameru povedala – no azda ju odhradia na víkend, kedy na Brdárku dorazia iste davy.

Cez víkend miestni usporiadajú akciu v sadoch. Bolo by lákavé, isteže, lebo ponúkajú i miestne produkty  a občerstvenie

Kvitnúca Brdárka 2026

a poviem vám, med z Brdárky je úžasný, dostala som ho pred rokom k Vianociam od dieťaťa.

Ponúkajú i komentované prehliadky párkrát, i prehliadku ich 330-ročného nádherného kostola. Brdárka ožíva podujatiami aj inokedy, pravdaže, i letný koncert usporiadali v sadoch, i úžasné kurzy už roky bežia. Aj ich skvelú permakultúrnu knihu mám.

 

My sme sa poprechádzali v tichu a pokoji, lupene vietor rozvieval a stromy žiarili bielobielo svahmi. Všetky fotky sú moje, isteže okrem tej v linku o Brdárke.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cestou späť som sa pohľadom rozlúčila s domčekom, ktorý je za tým sivým domom a postupne odchádza každý rok  viac a viac. Tento raz už i bez okien a len rozpadajúce sa múry…

Ktovie kto v ňom kedysi žil…

I nebo sa rozplakalo, keď sme stadiaľ odchádzali.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tak pekný deň všetkým.

 

Elena

I toto 6. – Vraždenie na školách

29.09.2026

No, tak ďalší útok na školu dnes na Slovensku máme. Moc a moc si prajem, aby páchateľ útoku mal už 14 rokov a šiel sedieť aspoň na polovičný trest. Údajne malo byť dôvodom útoku, že mu babka kvôli zlému prospechu zakázala miništrovať. Nuž, ja si myslím že človek ochotný spáchať takýto čin, nemal byť miništrantom nikdy. A otvorene hovorím, že neverím ani [...]

I toto 5. – Viete, prečo závidíte Ficovi plat?

28.09.2026

Poviem to rovno na začiatok, lebo ste ešte nevideli príjmy predstavenstva Slovenskej pošty. Dnes to ale zmeníme. Dýcham dračie plamene, takže pozerajte ako to nimi zapaľujem. Lebo hej, nijako netajím, že hlboko súcitím s tými ženami, ktoré v čase i nečase ťahajú na kolieskach tašky plné listov a kadejakých poštových zásielok. I s tými za priehradkou, lebo mám s nimi [...]

I tak 11. – Kde je pravda?

28.09.2026

Ha, dračie plamene šľahajú dnes, cítite ich? No tak sa pozrite tu – a hodne pozorne si tej príspevok vypočujte (2) Facebook Veru, dnes tu bude ohnivo. Poznáte, ľudia, ten vtip ako školili riaditeľov nemocníc o reformách zdravotníctva, pri ktorých malo byť menej peňazí i ľudí, no pritom lepšie služby pre pacientov? Už som ho tu párkrát spomenula v blogu v [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,527
Celková čítanosť: 12592628x
Priemerná čítanosť článkov: 3570x

Kategórie

Archív