otvorene

Som človek plný predsudkov. Ako ste zistili – v rámci môjho blogu odmietam debatovať o vážnych veciach s „cicou-micou“, „motýlikom“ či „zubatým slniečkom“ a podobne. Tvrdohlavo trvám na tom, aby so mnou diskutujúci vystupovali otvorene, t. j. aby sa podpisovali menom a priezviskom (pravdaže – svojim vlastným). Schopnosť podpísať sa otvorene pod svoje názory vlastným menom jednoducho pokladám u človeka za základný znak dospelosti a kompetetívnosti pre akúkoľvek diskusiu.

Stalo sa totiž milým slovenským zvykom, že máme mnoho hrdinov. Bohužiaľ len v internetových diskusiách skrytých pod rôznymi pseudonymami, kde hlásajú možné aj nemožné, zaujímavé názory aj nápady podľa môjho názoru vyžadujúce bezodkladnú psychiatrickú pomoc. Respektíve pozornosť orgánov činných v trestnom konaní.

Naivne očakávajú svoju beztrestnosť v prípade šírenia informácií, ktoré sú preukázateľne nepravdivé. Spoliehajú sa na to, že nikto nebude veci riešiť. Veď na Slovensku je to skrátka tak, že na poškodzovaní dobrej povesti a ujmy spôsobenej šírením nepravdivej informácie bohatnú len politici. Teda zatiaľ bohatli len oni, možno sa to už čoskoro zmení.

Mňa už totiž prešla trpezlivosť – určite je to aj tým, že na reči o mojom synovi Maroškovi, ktorého zabili v revúckej nemocnici, som mimoriadne citlivá – a preto podávam trestné oznámenie. Na aktéra internetovej diskusie Karola, šíriaceho na topky.sk informáciu o údajných niekoľkodňových vysokých horúčkach u nášho syna, ktorého sme mali my – rodičia priviezť skôr a o poskytnutej maximálnej starostlivosti revúckej nemocnice v jeho liečbe.

Dotyčný muž (alebo žena?!) vystupujúci pod menom Karol bude mať príležitosť dokázať pravdivosť svojich tvrdení – čo pôjde naozaj ťažko, vzhľadom na príjmovú správu NsP v Revúcej preukazujúcu že Maroško pri prijatí do revúckej nemocnice žiadne teploty nemal a mal čisté aj dýchanie. Horúčku dostal až počas „liečby“ po pár hodinách pobytu v revúckej nemocnici a – žiaľ, šlo o centrálnu teplotu signalizujúcu poškodzovanie mozgu v dôsledku neriešenia malfunkcie shuntu – a nie o žiadnu virózu, čo v rámci ich „komplexnej odbornej liečby“ vôbec nerozpoznali. Takže dotyčný Karol vedome zavádza verejnosť, klame.

Môj manžel spravil pre vyhľadanie pomoci pre syna maximum – keď po prebudení syna vo štvrtok ráno zistil, že Maroško je spavý a keď po zjedení jogurtu aj zvracal, manžel volal hneď jeho pediatričke. Ona mu kázala čakať a syna pozorovať. O dve hodiny jej potom volal opäť, že synovi nie je lepšie, je malátny, spavý.  Následne hneď volal RZP.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už uzavrel vyšetrovanie veci a pomenoval jasne pochybenie službukonajúcej lekárky – nespravila žiadne diferenciálno-diagnostické vyšetrenia (očné, neurologické), aj napriek už pri prevoze pracovníkmi RZP signalizovanej potrebe ARO pre syna ho uložila na detské oddelenie a ponechala ho v tomto stave bez svojho dohľadu pár hodín – odišla k pôrodu. Neposlala dieťa na vyššie pracovisko.

Pritom stačilo tak málo, aby náš syn dnes žil – bolo potrebné poslať ho sanitkou do Banskej Bystrice, pretože žiadna spádová nemocnica nemôže liečiť poruchu shuntu.

Takže Karol XYZ  – ako sa nám môže pozrieť do očí službukonajúca lekárka, ktorá mala nášmu synovi pomôcť a namiesto toho ho zabila? Svojim neodborným prístupom vzala život  nášmu dieťaťu a spôsobila utrpenie celej našej rodiny a ťažkosti v mnohých oblastiach života.

A ako sa nám môže pozrieť do očí manažment nemocnice? Doteraz sme nepočuli vysvetlenie ani ospravedlnenie nemocnice, ktorá za kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ zodpovedá – prečo ponechali nášho syna v revúckej nemocnici bez potrebnej odbornej pomoci namiesto prevozu???!! Zrejme preto, aby mu poskytovali „komplexnú liečbu podľa potreby“, ktorou ho pripravili o život.

A ako sa nám môže pozrieť do očí ktorýkoľvek lekár, ktorý sa pokladá za odborníka – ak bude zastávať dotyčnú lekárku a bagatelizovať smrť nášho dieťaťa? Profesia lekára má byť o etika a morálke, nielen o atestáciách a špecializáciách. Odborník musí vedieť reálne zhodnotiť – a otvorene priznať – že spravil chybu a niesť za túto svoju chybu aj zodpovednosť. Nie sa vykrúcať či dokonca nepravdivo obviňovať iných (obete).

Karol XYZ – ak si vážne myslíte, že lekárka a vaša nemocnica poskytla môjmu synovi potrebnú liečbu a ste nebodaj sám lekár, prosím Vás – choďte sa dovzdelávať. Pretože ak na postupe dotyčnej lekárky nevidíte chyby a nebodaj by ste sa ocitli v podobnej situácii ako ona – mohli by ste zabiť ďalšie dieťa.

Nakoľko dotyčný diskutér Karol nereagoval na moje upozornenie o nepresnosti a  nepravdivosti ním šírených informácií stiahnutím diskusného príspevku, rovnako ani na moju výzvu identifikovať sa plným menom s tým, že mu ukážem doklady potvrdzujúce nepravdivosť jeho vyjadrení, reagujem ja.

Takže, Karol XYZ (zatiaľ), máte pravdu jedine v tom, že každý sa môže v diskusii na internete vyjadrovať ako chce – ibaže si za to potom musí aj niesť zodpovednosť.

Predná Hora, 11.10.2014