Sucho a problémy s ním spojené zasahujú nás všetkých.
Ale i tak tu nepotrebujeme arabských investorov – ako som nedávno v blogu písala – a ak sa už máme zadĺžiť, ako to navrhuje Kaliňák, tak potom určite nie kvôli zbrojeniu, ale na závlahové systémy
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2026/08/04/pozooor-7/.
Pozrime sa preto na niektoré aspekty tohto problému.
Drastické suchá a horúčavy musia viesť k razantnejšej ochrane vody a jej zadržiavaniu na území Slovenska. Premiér Robert Fico (Smer-SD) to uviedol vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti.
Ako v článku vidíme, nie je to OK
i tu
https://www.pravda.sk/zahrada/pestovanie/clanok/2019125-stromy-zltnu-opadavaju-listy-sucho-slovensko
Do roku 2022 sa plošné letné žltnutie bukových lesov na Slovensku objavovalo len ojedinele. Odborníci ho zaznamenali v rokoch 2003 a 2018, teda s veľkým časovým odstupom. Zlom nastal v roku 2022, keď sa príznaky sucha ukázali na bukoch prakticky v každom pohorí Slovenska. V roku 2024 sa situácia zopakovala najmä na západe krajiny a v roku 2026 sa jav objavuje znova. Ide teda už o tretí takýto prípad od roku 2022.
Je potrebné robiť opatrenia na úsporu vody.
Niektoré mestá a dediny už deficit vody majú a opatrenia na úsporu robia. Ako som v tom blogu spomenula, dokonca i návrh na zákaz bazénov v súkromí už ktosi vymyslel. No ale i tak málo.
Zaujímavý nápad som ale včera na fb mesta Revúca videla. Pani písala, že len v tomto meste sú 4 umývarky áut a že či skutočne treba brhliť autá podchvíľou. Že sa v nich používa pitná voda, a nie málo zrejme.
Nuž, pre časy sucha je to nepochybne jeden z prínosných nápadov, lebo ak sa nesmú záhradky v čase deficitu vody polievať, prečo by mali umyvárky áut bežať naplno?!!
No a popri úsporách je podstatné robiť i kroky pre zmenu.
Veľkým vzorom je v tomto smere malá obec v Česku. Počuli ste o nej?
Tu o nej píšu
https://www.imeteo.sk/spravy/vysadili-stromy-vybudovali-rybnik-mala-obec-porazila-sucho
či tu
Pomohly rybníky, tůně i tisíce stromů. Vohančice na Brněnsku proměnily 33 hektarů okolní krajiny, vysadily tisíce stromů a vybudovaly rybník, tůně i další opatření pro zadržování vody. Projekt za 80 milionů korun pomohl doplnit studny a zmírnil přehřívání vesnice.
Je smutné konštatovať, že u nás smeruje krajina skôr opačným smerom. Bezhlavá honba za ziskom z turizmu vedie ku osekávaniu stromov a budovaniu ďalších a ďalších chájd, pardon, ubytovaní pre turistov. Tí sa trepú za krásami prírody, ktorá bola omnoho krajšia pred tým, ako sa tie aktivity rozbehli.
Vraj emisie vplývajú – vysoké emisie skleníkových plynov zohrávajú hlavnú úlohu pri otepľovaní klímy, čo priamo zhoršuje sucho v krajine. Rýchle zníženie emisií je kľúčové na odvrátenie extrémnych prejavov počasia, pričom podrobné analýzy a varovania pravidelne zverejňuje SHMU.
- Energetika (celkovo): ~73,2 %
- Poľnohospodárstvo, lesníctvo a využívanie pôdy: ~18,4 %
- Sem patrí chov dobytka (metán), hnojenie pôdy a odlesňovanie.
- Priemyselné procesy (priame chemické emisie): ~5,2 %
- Čisté emisie vznikajúce pri chemických reakciách (napr. pri výrobe cementu alebo ocele, bez započítania spotreby elektriny). [1]
- Odpad: ~3,2 %
No a poďme k pravde
Vojenský sektor a armády sveta zodpovedajú odhadom za približne 5,5 % globálnych emisií skleníkových plynov. Ak by boli svetové armády jednou krajinou, mali by štvrtú najväčšiu uhlíkovú stopu na svete, hneď po Číne, USA a Indii. [1, 2, 3]
Tieto emisie sú však v oficiálnych globálnych grafoch skryté (započítané v bežnej energetike či priemysle) kvôli výnimkám v medzinárodných dohodách, kedy štáty nemusia povinne zverejňovať vojenské dáta. [1]
Vyššie uvedené číslo 5,5 % zahŕňa len rutinný chod armád a zbrojenia v čase mieru. Skutočné vojnové konflikty generujú obrovské dodatočné emisie, ktoré štúdie odhadujú samostatne kvôli náročnosti merania: [1]
- Požiare: Horiace rafinérie, sklady palív a lesy zničené ostreľovaním.
- Predĺženie trás: Komerčné lietadlá musia kvôli uzavretému vzdušnému priestoru oblietať vojnové zóny, čím spália omnoho viac paliva.
- Povojnová obnova: Najväčší environmentálny dlh vzniká po skončení bojov. Výroba miliónov ton betónu a ocele na obnovu zničených miest a infraštruktúry uvoľní masívne množstvá CO₂. [1, 2, 3, 4]
- Čína a Rusko: Tieto krajiny svoje vojenské emisie dlhodobo tajia alebo ich cielene zlučujú do iných civilných kategórií (napr. verejná doprava alebo štátna správa). Podľa odhadov Scientists for Global Responsibility (SGR) však kvôli masívnemu zbrojeniu a prebiehajúcim konfliktom ich vojenská uhlíková stopa v posledných rokoch prudko rastie. [1, 3, 4]
- Výskumníci monitorujú vojnové zóny pomocou družíc, ktoré detegujú tepelné anomálie a dym z požiarov (horiace sklady palív, rafinérie a mestá). [1]
- Počítajú sa emisie z výbuchov munície a následného uvoľňovania plynov viazaných v pôde. [1]
- Rekonštrukčná matematika: Odborníci odhadujú množstvo betónu a ocele, ktoré bude potrebné na opätovné postavenie zničených budov, keďže samotný cementový priemysel generuje až 8 % svetových emisií.
Nuž, dookola sa vraciame k tomu, že zbrojenie je nielen ekonomicky nákladné, ale i z hľadiska emisií škodlivé. I vojna samotná, ktorá prináša ďalšie emisie. Cieľom má byť preto svetový mier, a nie čoraz intenzívnejšie zbrojenie.
Ak NATO stanovuje svojim členom čoraz vyššie percento HDP, ktoré majú vrážať do šialeného zbrojenia, potom ten spolok škodí nášmu životu a nie je pre nás.
A tak zopakujem, čo som v úvode spomenula – nepotrebujeme arabských investorov, namiesto pôžičky na nákup zbraní čo by nás na takmer polstoročie zadĺžila, použime tie peniaze na závlahové systémy.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty