Nuž, ten jeho nápad popisuje článok v linku
Podnikateľ Igor Rattaj v rozhovore so Šimonom Žďárskym povedal: „Voliť nech chodí ten, kto zarába. Dôchodca už nedonáša nič, tak nech nevolí.“ Dôchodcov by pripravil o volebné právo i trináste dôchodky, zato Ukrajincom by pomáhal odušu a navláčať ich široké rodiny sem chce
https://hnonline.sk/komentare/komentare/23762796-igor-rattaj-pomozme-ukrajincom-a-oni-pomozu-nam
Však jeho rodina by iste bola v bezpečí pred problémovými vojnovými veteránmi, a čo tam po ostatných…
Píše o svojom podnikaní
Nič k tomu nedodám, lebo čokoľvek by som povedala, bolo by to trestne stíhateľné. Ale článok v linku som si s pobavením prečítala
https://www.sme.sk/index/c/ako-zbohatol-igor-rattaj-kral-tatier-dohodol-sa-s-chlapcami-z-jt
Hej, dobre urobil, že na to herectvo nešiel, mizerných hercov máme dosť.
A takto sa o ňom tiež píše
https://www.andywinson.sk/blog/igor-rattaj-ked-miliardar-stoji-na-pokraji-krachu
V podnikaní hrá reputácia kľúčovú úlohu. „Reputácia je najdôležitejší faktor, ktorý máme. Bez nej nemôžeš prosperovať,“ dodáva Igor. “Práve preto je dôležité investovať čas a úsilie do budovania dôvery a dobrého mena, pretože to môže byť rozhodujúce pre úspech v podnikaní. V každom rozhodnutí, ktoré robíš, by malo byť na prvom mieste to, ako to ovplyvní tvoju reputáciu,“ tvrdí Rattaj.
Asi by sa mal riadiť svojimi radami i on sám, že?
Lebo jeho reputácia v mojich očiach je po jeho vyhlásení nulová. Verím, že i vy sa vyhnete radšej akejkoľvek podpore jeho podnikania.
Hej, aby ste si nemysleli, že mu závidím – niet čo, lebo mám iné hranice ako on – niektoré peniaze by som nechcela za nič na svete.
Na rozdiel od neho moje nápady nie sú trestné. Podľa mňa by sa mal generálny prokurátor v tejto veci rozhýbať k činu – lebo snaha obmedziť nejakej skupine volebné právo -na to podľa mňa pamätá slovenská legislatíva. Ako to výstižne napísal nejaký diskutér k tomu článku
Ak clovek alebo skupina odmietne druhej skupine moznost volit, je to trestny cin v sr ? Áno, je to trestný čin. Slovenský Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z. z.) explicitne pamätá na situácie, keď sa niekto pokúša obmedziť alebo znemožniť občanom účasť vo voľbách. Trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda Podľa § 351 Trestného zákona platí: Kto inému násilím, hrozbou násilia alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti, dopúšťa sa trestného činu. Za tento čin hrozí páchateľovi v závislosti od závažnosti situácie trest odňatia slobody (bežne na šesť mesiacov až tri roky). Ďalšie súvisiace trestné činy
A že i ex offo by v tej veci mala Generálna prokuratúra konať.
Dodávam k jeho nápadu, že potom i nezamestnaným by toto právo obmedzil nepochybne. Tiež invalidným dôchodcom určite – a neviem, pacienti v nemocnici či ľudia na PN by mohli?
A kreatívnych nápadov mám minimálne toľko tiež. Na rozdiel od tých jeho, hodne scestných a azda i trestných, sú moje nápady geniálne.
On by dôchodcom odoberal volebné právo, ja by som zasa zaviedla zákon o znárodnení majetku, ktorý bol nadobudnutý privatizáciou.
Pripomeňme si, že na Slovensku predstavoval celkový privatizovateľný majetok na začiatku 90. rokov približne 385 miliárd korún (Kčs/Sk). Otázka, o koľko národ prišiel, nemá jedinú presnú sumu, no verejná diskusia a analýzy poukazujú na to, že obrovská časť štátneho majetku sa predala za zlomok hodnoty, vytunelovala sa alebo skončila v rukách úzkej skupiny ľudí blízkych moci
Privatizácia deväťdesiatych rokov zapríčinila zánik podnikov a vznik milionárov
Rozpredaj štátnych podnikov odštartoval ešte za federácie vtedajší československý minister financií Václav Klaus, ktorý bol aj autorom kupónovej privatizácie. V skutočnosti sa stali ich podiely, až na výnimky, bezcenné a vznikla nekontrolovaná rabovačka výnosných štátnych podnikov. Takmer nikto za to nebol potrestaný. Naopak, ľudia museli Fondu národného majetku platiť za kupónové knižky, aj keď akcie, ktoré si „kúpili“, boli už roky bezcenné. Začiatkom novembra 1994 na rokovaní, ktoré vošlo do histórie ako noc dlhých nožov, Mečiarova vláda rozhodla o 370 priamych predajoch podnikov. Komu a za koľko nebolo zverejnené, to vedeli len kupujúci. Takto vznikali noví milionári a miliardári. Za vlád Vladimíra Mečiara sa sprivatizoval majetok za 210 miliárd korún, predal sa za niečo vyše desatinu. Drvivá väčšina skončila v konkurze, bola vytunelovaná alebo je v zahraničných rukách. V lacnej privatizácii pokračovala aj vláda Mikuláša Dzurindu rovnako hlboko pod skutočné ceny. Štát tak prišiel o „zlaté vajcia“ ‒ Stredoslovenskú energetiku, Slovenský plynárenský priemysel alebo Slovenské elektrárne. Electricité de France, ktorý získal podiel za 158 miliónov eur, za desať rokov zarobil pol miliardy eur.
Mohli by sme k tomu strihnúť referendum s otázkou, či chcete aby sa ten majetok navrátil do nášho spoločného vlastníctva. Čo poviete, budú ľudia za? Podporíte tento nápad tiež?
No a potom im ho vezmeme, ten náš ukradnutý majetok, legálne a bezodkladne.
To by neboli potrebné nijaké uťahovania opaskov ani konsolidácie.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty