Kotlebovu stranu podporuje 14,2 percenta ľudí… Článok o voličských hlasoch, ktorý predvčerom priniesol denník Pravda, uviedol túto skutočnosť, zistenú prieskumom.
V dnešnom blogu uvažujem o tom, prečo hlasov pre ĽSNS pribúda.
Pribúdajúce hlasy…
Politológovia hovoria o narastajúcom rasizme, antisemitizme a kadejakom ďalšom „izme“ v spoločnosti.
V niečom s nimi súhlasím – mnohí z nás majú strach z prívalu migrantov, ktorí sú nevzdelaní, neochotní prispôsobiť sa tejto kultúre a vyspelej spoločnosti a ich príchod v iných krajinách sprevádza zvýšená kriminalita, násilie voči ženám a vysoké náklady na ich život, namiesto sľubovaného ekonomického prínosu sa stávajú bremenom spoločnosti. A pravdou je, že v súčasnosti sa proti prijímaniu migrantov na Slovensko ozajstne a otvorene stavia len Kotleba a ĽSNS – ak, pravdaže, naivne neveríte slovám Fica, ktorý na jednej strane občanom vyhlasuje ako žiadnych migrantov nevezmeme, na druhej strane však „plní staré sľuby, ktoré sa dali v roku 2015“. Ak vám nie je podozrivé, že sme jedinou krajinou V4, ktorú z Bruselu nenapomenuli kvôli prijímaniu migrantov, tak ste určite naivný volič Smeru…
Zároveň však situácii nárastu voličov ĽSNS nahráva nepochybne aj skutočnosť, ako si to vedie koalícia vo vláde – od desiatich k piatim. Naši dvaja veľkí vodcovia v nej národu predvádzajú, ako to vyzerá, keď sa stretnú dva kohúty na jednom smetisku (márnosť, stálo ma veľa síl nepoužiť iný zvierací príklad). A to ja pokladám ešte len za začiatok veľkého cirkusu, určite nám podľa môjho názoru predvedú do volieb kadečo zo svojich cirkusových čísel. Nuž k tomu jedna múdra myšlienka z facebooku – „cirkus má putovať“, takže by sme ich mali čím skôr poslať kadeľahšie. A už nikdy, nikdy, nikdy nepustiť späť, lebo ľudia sa nemenia, oni sa len nejaký čas kvôli vlastnému prospechu dokážu pretvarovať.
Nebudem robiť rozsiahle analýzy, kto z dvoch vládnych kohútov je na tom lepšie – lebo pomer síl je nestabilný. Aj keď mnohí si myslia, že Fico má navrch, opak môže byť pravdou – pretože príchod akýchkoľvek migrantov v predvolebnom čase bude pre neho zatĺkaním klincov do politickej rakvy, verejnosť mu to neodpustí.
Danko aj napriek mnohým prešľapom v očiach voličov bude tým, kto im získal trináste a štrnáste platy, ak naozaj zabojuje, aby ich dostali všetci pracujúci, aj štátni zamestnanci. Lebo v tejto verzii návrhu, že to bude len akýsi dobrovoľný príspevok – kto chce dá a kto nechce, ten nedá – to rozhodne nie je to pravé orechové. A v jeho prospech zabojuje aj to, že Fico cúvol, doplní sa koaličná zmluva, t. j. fiktívne víťazstvo je u Danka na svete. V skutočnosti prehrala celá koalícia, pretože sa zasa raz nejakej skupine naivných občanov – voličov oči otvárajú.
Prečo hlasov Kotlebovi pribúda?
Nuž, popri politologických táraninách si povedzme aj o realite. Poviem vám príbeh – zo včerajšieho večera, kedy som sa vracala z práce. Náhlila som sa k autobusu.
Priamo pod oknami mestskej polície, pár metrov od ich budovy, je mestská fontána. Prázdna, domnievam sa, že práve preto, že v nej napriek v lete v predchádzajúcich rokoch posedávali ako vo vani hŕby spoluobčanov, a mohli sa tak množiť infekcie. Takže v tej prázdnej fontáne poskakovali hlučne traja chlapci – odhadom dvaja 10.-11.- roční a jeden štrnásťročný, ten v hornej časti fontánky dupal. Podišla som k nim, slušne som ich upozornila, aby z fontánky odišli.
Že prečo sa púšťam do takých podujatí, keď nikde nikoho? Ja si myslím, že ak sa dívame na zlo, prehliadame ho, tak narastá. Nepatrím k mlčiacej väčšine, veď vidíte, že som bojovník, robím výkopy za tých najslabších – hej, viem byť drak. A vážim si tých, ktorí majú odvahu nemlčať a postaviť sa na stranu dobra – to sú moji hrdinovia.
Hm, a hej – milujem film Sedem statočných, najmä Yull Brynner mi prenikol do srdca naozaj hlboko, je to moja veľká inšpirácia. Vždy som túžila nájsť práve takého chlapa, ktorý ma dokáže rozosmiať svojským humorom (to si cením), a ktorý stojí hlboko na strane dobra, srdcom i činmi. Teraz netušíte, že sa smejem (no tak vám to práve hovorím), a aké dve veci mi v tejto chvíli vyvolali úsmev (obe zo včerajšieho večera, jedna je moc vtipný obrázok, druhá Kikina poznámka v buse cestou domov – zasmiali sme sa, hoci neviem, či som pri nej nemala skôr plakať, možno sa k tomu vrátim v blogu dnes večer, možno).
Podaktorí si teraz vzdychnú – Sedem statočných, aká starina. No dobre, pohovorím aj aktuálnejšie – z moderných hrdinov mám niečo spoločné s Arrowom (teda – presne takú mikinu čiernu s kapucňou mám ako on, ale ja som ju mala prvá – a z Aliexpresu sme minule s Kikou objednali prívesky s jeho výrokom „sklamali ste toto mesto“ (boli desné, nechala som oba Kike, a tak má dieťa „sériu Arrowa“ – jeden prívesok na krk a druhý zasa na kľúče). Ale Arrow podľa mňa na Yula Brynnera charizmou nemá (možno to bude tým, že som videla len 5 minút z jedného dielu z neviemkoľkých dielov a sérií, aj to len ako prejav dobrej vôle, keď už sme objednávali ten prívesok). Skutočne seriály nesledujem, radšej čítam.
No dobre, koniec srandy, nejdem vás napínať. Ako príbeh pokračoval? Dvaja mladší chlapci zastali, jeden zliezol okamžite – poznal ma, druhý po chvíli zaváhania tiež, keď som to zopakovala pokojne a slušne. Najstarší nie, nahodil úsmev „čo mi ty môžeš“ – tak som upozornenie zopakovala ostrejšie, s dodatkom, že by mu rodičia mali v rámci výchovy vysvetliť, aby veci neničil, ale zrejme to nespravili, tak mu to hovorím ja. Potom som vzala do ruky mobil, že zavolám mestskú políciu, ktorá má pár metrov odtiaľto pracovisko, s výhľadom priamo na fontánu, takže pri vyzretí z okna by určite videli to, čo ja. Mladík si to rozmyslel, až keď som začala políciu volať, pretože videl, že to myslím vážne a odpochodoval.
Pravdou je, že aj keby policajti prišli, nikomu z nich by nič nemohli spraviť – žiadna pokuta, žiadny postih pre rodičov by sa nekonal. Preto takýchto výrastkov radšej ľudia obídu, „nevidia“ čo robia, boja sa ozvať. A tak zostávajú zdevastované fontány, verejné priestory, zabité zvieratá v ZOO, zničená Krásna Hôrka, dookola sa skladáme na opravu toho, čo podaktorí bez zábran ničia.
Len hnev na neriešenie problémov v nás rastie…
Hliadky „od Kotlebu“ aj do autobusov?
Poviem vám, som za, jednoznačne. Vysvetlím vám, že prečo.
Chodievam pravidelne do Bratislavy, každý mesiac na niekoľko dní, platím si konštelačný výcvik, a chodím i na iné vzdelávacie podujatia. Cesta kamkoľvek z nášho regiónu je problém, musíme ísť o deň skôr, platiť si ubytovanie. Pridali ma síce do skupiny RA – BA, kde sa spájajú ľudia cestujúci autami – je to úžasná vec, ponuky ciest mi zaplavujú facebook, no pre mňa je to vec takmer nevyužiteľná, keďže ja idem do Blavy vo štvrtok a vraciam sa v nedeľu, presne opačne, ako obvykle chodievajú. Musím ísť autobusom.
Problémom sa v poslednom čase stali hlavne v nočných hodinách cesty autobusom – „pražákom“, pretože ním veľmi často cestuje hromada našich spoluobčanov do Česka a z Česka, pričom ich správanie nie je vždy adekvátne verejnému dopravnému prostriedku. A tak sa stalo, že podaktorí boli pod vplyvom alkoholu, či že cestujúcej spadol na zem rúž a odmietli jej ho cestujúci spoluobčania vrátiť, aj to, že nadávali šoférovi, ktorý ich slušne upozornil na nevhodné správanie. V takých chvíľach uvažujem o tom, že by sme mali umožniť – podobne ako zvažujú Česi chodiť občanom ozbrojeným – a zasiahnuť v prípade potreby, pretože jazda s autobusom je zodpovedná činnosť, šofér potrebuje byť v pohode, a ostatní cestujúci tiež, ide o životy ľudí.
A samozrejme, veľa občanov si po takýchto „cestovných zážitkoch“ uvedomuje, že čosi robiť treba, páni v Bratislave na nás kašlú. Hovorievame o tom, tí ktorí sme odkázaní takto cestovať. My tu nemáme vlaky zadarmo, Fico nasľuboval síce, že na autobusy ľuďom chodiacim do práce a škôl tiež dá zľavu, ale poznáte jeho prázdnu tárajskú hubu – „predvolebná sľubotechna“. Takže pocity nespravodlivosti sa deň za dňom ľuďom vrývajú do hlavy, lebo platy sú tu nie ako v Bratislave, na tie cestovné autobusové úľavy tu mnohí čakali. A ak k tomu musia – keď sa idú na úkor svojho času, oddychu a financií vzdelávať – v nočnom autobuse popri únave ešte aj zažívať stresy „čo zasa naši spolucestujúci vystroja“, jediným riešením sa stáva ten, kto zmení túto neúnosnú situáciu.
Ak sa čudujete, prečo pribúdajú hlasy Kotlebovi, príďte aspoň na mesiac žiť do tohto kraja. Dajte si dieťa nerasisticky do školy s deťmi z osady, aby nevznikali „segregačné čierne školy“ – a potom zalamujte rukami pri všiach, svrabe, atď… Ja si myslím, že pokiaľ sa nezačne hovoriť pravdivo o problémoch, nezačnú sa efektívne riešiť, dovtedy budú „miestni rasisti“ – bezradní ľudia svoje deti z dedín posielať do škôl v mestách, sťahovať sa z tohto regiónu radšej inam, či aspoň zúfalo túžiť po niekom, kto konečne problémy bude riešiť.
Lebo všetky tie problémy nie sú v Kotlebovej hlave, nie sú „extrémistické“, tie problémy sú v každodennom živote ľudí, ktorí tu žijú.
Elena Predná Hora, 26.8.2017
Teraz uz ano+ ...
Usetri si konspiraciu, 13 rokov si vzdy vystacim ...
No dobre ,splietol som sa .Nech na tvoje muchy ...
Nie, Milant.!!!!!!Máš to vyššie. ...
)))))))))))))))))) ...
Celá debata | RSS tejto debaty