otvorene

Prezident Kiska sa vmontoval do situácie okolo ministra školstva, ja som si myslela, že to má riešiť vláda.

Pravdou je, že Ficov nápad bol ďaleko lepší. Mám na mysli jeho mediálne vyjadrenie, že bude delegovať dočasne rezort školstva ministrovi obrany. Rozhodne to bol v tejto situácii viac realistický nápad – u neho výnimočne – lebo v slovenskom školstve možno cítiť vojnové bubny.

Tak už je jasné, o čom dnes pohovoríme.

Školstvo je hanbou tohto štátu…

Nielen kvôli učiteľom a ich nízkym platom (učitelia nebojujú len za to, ako sa naivne domnieva časť verejnosti), ale kvôli nezodpovednému a nečestnému prístupu tohto štátu ku vzdelanosti celého národa. Ku budúcnosti nás všetkých, našich detí a vnukov, ďalších generácií. A kvôli stavu, v akom je slovenské školstvo dnes – pretože celý ten marazmus, zmes kopiacich sa a narastajúcich problémov, verejnosť ani zďaleka nepozná.

Prístup ku školstvu je hanbou tohto štátu.

Hanba patrí všetkým doterajším vládam. Vzdelanie je budúcnosťou človeka a budúcnosťou spoločnosti – vždy, či už je na čele spoločnosti Fico, Mečiar, Dzurinda,  Hlina, Sulík, alebo Kotleba. Ten, kto to nepochopil, by nemal viesť ani seba samého, nie to ešte celú spoločnosť. Žiaľ, práve takí ľudia nás dlho viedli – školstvo, sociálne veci a zdravotníctvo boli pre nich veľkou (a z ich pohľadu zbytočnou) brzdou. Táranie o týchto rezortoch ako prioritách spoločnosti sa stalo mantrou v predvolebných časoch, no potom na ne zvysoka kašľali.

Je to smutná vizitka vlády…

Začínať školský rok zasa raz v provizóriu – bez ministra na čele, bez jasného smerovania, bez dlhodobo potrebných zmien – nuž, to je smutná vizitka vlády. Teda – pardon, na čele s ministerkou hospodárstva, ktorá ani nebude veľmi zasahovať, len keby náhodou horelo…

A, pravdaže, s čoraz viac naštvanými, znechutenými a nedôverujúcimi učiteľmi a ostatnými zamestnancami. Lebo školstvo nie je len o učiteľoch, ale aj o odborných zamestnancoch, či kuchárkach, upratovačkách… A ak Fico zvažuje, že v školstve platy neporastú do konca volebného obdobia v roku 2020 o percentá pôvodne sľubované

za to, že budú „držať hubu a plávať s prúdom“ – ako v tom známom vtipe –

potom cynicky dodávam, že učitelia to spravili preto, lebo na rozdiel od Fica si uvedomujú, že ten sľub nie je čestný (štát ich okráda na zarátaní praxe každoročne o časť navýšenia od nástupu do konca roka (zápočet praxe je k 1.1.), zvýšiť platy im mal Fico jednorazovo od septembra, a potom aj pravidelne každoročne od januára). A vedia, že ak ich naštve, by už aj tak žiadny sľub nenaplnil.

Jar je krásne ročné obdobie, ľudia sa vtedy radi prechádzajú ulicami. Nuž, drahý pán premiér – niet nič krajšie ako v takom krásnom ročnom období mať ľudí v uliciach, však?

Mimochodom, plače už tá konečne tá právnická fakulta, kde pán premiér vyštudoval právo? Lebo aj mne, laikovi v oblasti práva, hovorí niečo fakt, že uprieť niekomu jeho zákonné práva, navyše medzinárodne garantované – ako je právo na štrajk za dôstojnú mzdu – sa dosť dobre nedá. A navyše, náš ctený premiér a skvelý odborník na právo, každá zmluva uzavretá pod nátlakom je neplatná…

Ach, tá láska nebeská…

Namiesto vzájomnej dohody spoločných priorít a ich podpory v záujme spoločnosti trepú naši vodcovia národa dve na tri o akejsi „chémii“ – akoby neviedli štát, ale zakladali spolok homosexuálov. Politik nemusí cítiť chémiu, ale musí vedieť korektne jednať, správať sa slušne aj ku ľuďom, s ktorými nesúhlasí a zvažovať verejné dobro. A o partneroch vo vláde sa vyjadrovať s úctou.

(Spravím malý odborný exkurz – viete, v partnerskom vzťahu, kde sa naruší vzájomná úcta, vždy definitívne končí vzťah – tí ľudia môžu zotrvať „akoby spolu“, ale skutočný vzťah skončil. Žiadna chémia nenahradí úctu. A je jedno, či partner sa správa neúctivo k nám, alebo my strácame úctu k nemu, obvykle sa potom rozbieha vzájomná neúcta. Ak taký vzťah udržiavame, devalvujeme svoju sebahodnotu i my sami, klesá aj naša vlastná sebaúcta. Strácame tým „vzťahom“ svoj cenný čas, ktorý by sme mohli ozajstne a hlboko žiť s niekým, kto naozaj vníma našu hodnotu a rešpektuje našu dôstojnosť. Je voči nám zodpovedný, zdieľajúci a vedome nás nezraňuje, má úctu. A koho si môžeme vážiť my. Úcta je hodne silná a dôležitá vec. A tak je to aj s pracovným spoločenstvom – vládou – ak sa vytratí vzájomná úcta dokonca vo verejnom prejave (áno, to či k nám má niekto úctu môžeme vidieť verbálne i neverbálne z jeho správania, aj to „počujeme“ – ja ako odborník v komunikácii viem vnímať tie signály veľmi citlivo), môžu si také pracovné spoločenstvo strčiť za klobúk, lebo už je to len o vzájomnej nedôvere v štýle „čo mi vyvedie zajtra“.)

Danko možno v tejto chvíli vonkoncom nemá také zlé karty, ako sa snažia podaktorí mediálni manipulátori nahovárať verejnosti. Sú to mediálne hry – v skutočnosti v predčasných voľbách by mal oproti Ficovi teraz veľkú výhodu – a Fico si to dobre uvedomuje. Kebyže som Danko, – stratiť už skutočne nemôže veľa – konala by som v štýle „všetky oči na mne“. Rozbila by som túto vládu jednoznačným odchodom Richtera, a získala by som povesť nekompromisného politika v očiach naivných voličov. A pridupla by som k tomu na trináste a štrnáste platy i pre štátnych zamestnancov, a už tento rok – čo by v ich radoch zdvihlo vlnu proti Ficovi, ktorý by to určite neodsúhlasil. Voľby v predvianočnom či novoročnom čase by boli mojim víťazným pochodom, lebo moji voliči z radov všetkých štátnych rezortov by vedeli, že tie trináste a štrnáste platy v časoch rastu ekonomiky nemajú len kvôli Ficovi. V predčasných voľbách by som v koalícii s Kotlebom vytvorila novú vládu, pretože je to pre SNS a Danka samotného jediný a vcelku realistický spôsob ako sa udržať po voľbách pri moci.

A ktože príde…

Poviem vám, som naozaj zvedavá, kto sa stane ministrom školstva – lebo v tejto situácii to je veru hodne náročná úloha. Musel by to byť charizmatický a vysoko kvalifikovaný odborník – na to Plavčan zjavne nemal a nabehol na smiešnosmutný štýl „playboy Eda k vám přichází“. Mať prirodzenú autoritu a byť akceptovaný učiteľmi dnes v rezorte nie je jednoduché. Ja sa skôr obávam, že sa funkcie chopí politický nominant, ktorý bude „manažérsky zdatný“  a kadečoho v dôsledku svojej neodbornosti schopný. Psychologické výskumy u nás i v zahraničí preukázali, že na vedúce miesta sa nedostávajú tí najinteligentnejší ľudia, lebo kým múdry uvažuje o alternatívach a ich prínose aj rizikách, hlupák vidí jednu možnosť a tú realizuje.

Čítala som kdesi pekné vyjadrenie, že chválabohu sa nezrealizovalo „Učiace sa Slovensko“. Veru, poviem vám, kadečo by sa vďaka nemu Slováci naučili, možno konečne už aj to, aby dobre uvažovali v  čase volieb. Pravdou je, že v školstve je potrebné riešiť celý rad závažných problémov. Je nutné riešiť hlavne finančné a personálne zastrešenie škôl, z problémových javov je nevyhnutné riešiť záškoláctvo a problémové správanie žiakov. Videli ste predvčerajšie správy? Dve dievčatá brutálne týrali a dokopali rovesníčku. Aj takéto „deti“ sedia v školách, naozaj si myslíte, že som zo žartu napísala nedávno v blogu, že učiteľom niet čo závidieť?

Záverom…

Školstvo, sociálne veci a zdravotníctvo – tri piliere štátnej starostlivosti. Tri vizitky jej hanby a neschopnosti.

Systémové riešenia stroskotávajú v tomto štáte na malosti ľudí. Lebo na to, aby sa veci pohli, je namiesto prístupu „prečo by oni mali dostať viac, keď aj ja mám nízky plat“ je nutný prístup „aj ja mám nízky plat, a pridám sa k nim do ulíc, spolu to vyriešime“.

(A pre tých, ktorí pracujú u súkromníkov – je to riešiteľná situácia i pre vás. Veľmi jednoducho, stačí dať do zákona, že zisk podnikateľa z ceny práce musí byť primeraný, t. j. do 10 percent z celkovej ceny práce – to je ešte celkom slušné voči nenažraným podnikateľom – a komu by sa to nepáčilo, nech nepodniká. To len nie je politická vôľa na takýto krok – ale ja som vám túto vládu nezvolila, ja nie).

Myslím, že by sa ľudia mali postaviť do ulíc spoločne. Že by sme tam mali ísť všetci, lebo veci, ktoré sa v tomto štáte dejú, rozhodne nie sú na prospech nás, bežných občanov, našich detí, vnukov, budúcich generácií Slovákov.

Potrebujeme zmenu. A čím skôr.

Elena   Predná Hora, 2.9.2017