otvorene

Vraj pravda lieči? Možno lepšie ako podaktorí slovenskí lekári? Hm, no veď práve o nich bude v tomto blogu reč. Ak som napísala v blogu Dych dňa 8. k téme „lekárov čistých ako ľalia“ dodám niečo ešte cez víkend, nuž práve teraz je tá chvíľa. A hej, v diskusii k tomu blogu ani netreba veľmi uvažovať kto je kto, pretože bagatelizovanie násilia voči pacientom je pre niektorých lekárov zrejme typické.

Ak toľko podaktorí lekári vykladajú, že by mohli odísť pracovať „na Západ“, keď tu nie sú docenení, mňa by skutočne zaujímalo, kde by ich na tom „Západe“ v zdravotníctve s fackovaním pacientok pracovať ponechali. Pokiaľ viem, pokladajú napríklad Švajčiari za nekorektné voči pacientom a neprípustné u lekára aj navoňavkovanie sa, určite by stálo za pokus ich osloviť ako sa im pozdáva fackovanie rodičiek ako terapia na „záchranu detí“ v rámci pôrodu.

Alternatívne znamená vždy zle…

Viete, ja sa obávam ľudí, ktorí sú príliš suverénnymi hlásateľmi jedinej a správnej pravdy „na vedeckom základe“. Obvykle vystupujú bez stopy pokory. Takým je podľa mňa jednoznačné odmietanie homeopatie, aj presvedčenie, že alternatívne znamená vždy zlé – ako som sa dočítala minulý týždeň v akomsi časopise v rozhovore s lekárom, ovenčeným titulmi.

Nuž, pravdu poviem, ja osobne by som sa radšej nechala liečiť šamanovi v Mongolsku, ako podaktorým slovenským lekárom. A možno aj s lepším výsledkom.

Ako mor…

Slovenské zdravotníctvo trpí mnohými neduhmi. Hovorí sa o nedostatku financií, nedostatku personálu, nedostatku materiálno-technickej modernizácie, nedostatku nemocníc a odborných ambulancií v regiónoch…

To, o čom sa nehovorí, je nedostatok etiky a ľudskosti, ktorá v slovenskom zdravotníctve chýba najviac.

Zo zdravotníctva sa stal biznis, a to tak pre štát, pre zdravotné poisťovne, ako aj pre zdravotníkov.  Filozofia trhového pohľadu a zisku za každú cenu sa v ňom rozšírila ako mor.

Podaktorí lekári sa nehanbia pri ich platoch očakávať „darčeky“ od pacientov. Veď čo zlé je na bonboniérach, fľašiach a tak podobne… Pred časom práve toto riešili v diskusii na Pacientskych kauzách, a ja som vtedy takýmto darčekomilom napísala, že prečo by bonboniéry a fľaše mali dostávať práve zdravotníci. Liečiť je ich práca, rovnako ako predavačka predáva, pekár pečie chlieb a šofér autobusu vozí ľudí. Napadne azda niekomu doniesť fľašu šoférovi autobusu, alebo bonboniéru predavačke?  Podaktorí lekári sa dokonca nehanbia bagatelizovať úplatky, ako v nedávnej kauze a „len dvadsať eur“ zobrať od dôchodkyne, v ktoromsi mojom blogu som o tom aj písala.

Nuž, na to všetko treba skutočne vysokú morálnu úroveň. Ešte že ide o profesiu, založené na vysokej etike…

Vyliečení pravdou…

Pravdou je, že etika v slovenskom zdravotníctve nie je tými „pevnými základmi domu“, akými by mala byť na základe Hippokratovej prísahy.

Ja si opakovane kladiem otázku, kde morálka podaktorých lekárov je. O hroznej situácii obetí pochybení lekárov na Slovensku by sa mohli dať napísať romány – ja pravdaže píšem len podnet pre medzinárodné zdravotnícke inštitúcie, lebo aj o neetike treba hovoriť. A rovnako treba o probléme začať diskutovať na Slovensku.

Obete pochybení lekárov v tomto štáte trpia sociálne neakceptovaným a nekomunikovaným smútkom, pretože sa spoločnosť tvári, že každý má právo na omyl a bagatelizuje pochybenia lekárov, aj tie s najzávažnejšími následkami. Obete sú takýmto prístupom spoločnosti sekundárne traumatizované, t. j. dvojnásobne týrané. Spoločnosť nepriznáva ich smútku a ich strate primerané miesto. Obete utrpeli stratu a trpia traumou znovu a znovu v dôsledku „ochrany práv páchateľa“, čo znamená roky naťahovania súdnych sporov a je opätovným jatrením rany, ktorá sa tak nemôže hojiť.

Nie je v poriadku, ak slovenská justícia neodsúdila žiadneho lekára na nepodmienečný trest, aj pri preukázanom pochybení, je to veľmi zlý signál o jej dôveryhodnosti.

Nie je v poriadku, že obete sú odkazované na občianskoprávne konania o náhrade škody, pretože ich tým štát sekundárne traumatizuje, t. j. aj systémovo týra. Je zničujúce to utrpenie prežívať na súde znovu a znovu, zakaždým to vo mne dvíha hnev voči tej lekárke, ktorá to všetko zavinila – zničila celý náš desiatky rokov budovaný život a zabila naše dieťa (nie, pani advokátka, už sa odo mňa nedočká tento štát „právnicky adekvátneho vyjadrovania“, že odsúdená lekárka ho „usmrtila“).

Nie je v poriadku, lekári, ak v situácii, že spôsobíte  smrť pacienta, nedokážete sa postaviť ani odborne ani ľudsky čestne ku svojej chybe a minimalizácii jej dopadov. Že sa nesnažíte, aby sa život vašich obetí čo najviac mohol vrátiť do pôvodnej podoby a snažíte sa vykrúcať zo zodpovednosti, bez ohľadu na to, ako to vašim obetiam ubližuje naďalej. Dopady vašej chyby nesú iní ľudia po celý život – rozbije to ich dovtedajší život na kúsky. Čo ste to za ľudia?

Kedy sa spamätáte a prevezmete zodpovednosť za svoje činy, ktorými ubližujete iným ľuďom? Nájde sa medzi vami aspoň jeden, kto povie nahlas, že to je vaša vina, keď sa niektorá z obetí na protest proti nespravodlivému zaobchádzaniu štátu s obeťami pochybení lekárov upáli?

Bude aspoň vtedy niekto z vás schopný povedať pravdu o vašej vine, aby vás vyliečila?

Elena    29.10.2017