otvorene

O chvíľu vám prezradím, čo by sa stalo, keby to, čo tu napíšem, povedal Kotleba.

Dnes som síce mala písať o neviditeľnej stratenej solidarite, ale namiesto toho vám poviem o tých správnych babách, aj o našom spoločnom boji. A o kadečom ďalšom…

Na blogoch Pravdy v posledných dňoch téma zdravotníctva a marazmu v ňom rezonovala opakovane. Ja sama som zápasila v posledných dňoch nielen so silnou bolesťou (dni smrti a pohrebu môjho syna spred štyroch rokov), ale i so svojimi pocitmi.

Na blogoch Pravdy v posledných dňoch téma zdravotníctva a marazmu v ňom rezonovala opakovane.

Nie je v poriadku…

Nie je v poriadku to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve. V mnohých oblastiach. Doplácajú na to pacienti, v konečnom dôsledku aj zdravotníci.

Najviac na to doplácajú deti – nevinné obete, ktoré sa nedokážu brániť.

Zomierajú kvôli chybám zdravotníkov.

Kopec správnych báb…

Kajka, Sebíkova stará mama, je už povedomá tým, ktorí môj blog čítajú. Nie každému sa v živote pritrafí byť starou mamou mŕtveho vnúčaťa. Bola prvá, kto sa ku mne pridal.

Dnes uverejnila facebookovú stránku Obete zdravotníkov. Ľudia korí nemlčia, kde sú príbehy detí, ktorých smrť či zdravotné poškodenie zavinili slovenskí zdravotníci. Som úprimne rada, že mnohé z nich majú odvahu v mene svojho mŕtveho dieťaťa nemlčať.

Môžete vidieť, ako nás – mám detí mŕtvych v dôsledku chýb zdravotníkov – pribúda. Uvítame nielen hlasy tých, ktorým blízki zomreli chybou zdravotníka, ale budeme rady, ak nás svojimi hlasmi podporíte aj vy ostatní.

Lebo ja vám poviem úprimne za seba – je neskutočne krásny pocit, keď niekto stojí pevne pri vás.  A tak sme sa zomkli.  My, mamy mŕtvych detí.

Odmietame mlčať, odmietame zažívať nespravodlivosť prístupu ku riešeniu týchto prípadov. Ja som opakovane v mojom blogu i v mnohých podnetoch poukazovala na potrebu zmeny, na kadečo, čo nie je v poriadku v prístupe ku obetiam v tomto štáte.

Žiadam verejnoprávnu televíziu o živú diskusnú reláciu o situácii obetí zdravotníkov. Televízne stretnutie nás – mám mŕtvych detí s ministrom spravodlivosti, ministerkou zdravotníctva, ombudsmankou pre deti, zástupcom Komory lekárov.

Prešla som kus cesty…

Niektoré mamy sú v riešení prípadov ešte len na začiatku cesty. Ja už viem, koľko bolesti a špinavostí ich na nej čaká.

Dlho som bojovala so svojim pocitom hnevu, pocitom povinnosti mňa ako matky postarať sa o potrestanie páchateľky vlastnou rukou. Bola to dlhá cesta – a viem čo alebo kto mi na nej pomohol. Rozhodla som sa ju nechať ísť, i napriek len formálnemu trestu.

Lenže páchateľka sama sa iniciatívne vtrepala do procesu s nemocnicou ako intervenientka.  Jej vyhlásenie Krajskému súdu opäť zdvihlo môj hnev – áno, cítim obrovský hnev.

V čom je hodnotnejší život nepostihnutého človeka?

Ide o výrok, že „… vo všeobecnosti je možné porovnať život handicapovaného človeka so životom človeka bez zdravotného handicapu s tým, že by život zdravotne nepostihnutého človeka mal byť hodnotnejší…“ (t. j. tým páchateľka v kontexte vyjadrenia zrejme rozumie, že by mal byť aj finančne viac cenný v prípade odškodňovania).  

Ako by ste sa cítili na mieste matky, ktorá takéto vyhlásenia už odsúdenej páchateľky, ktorej trest pokladám za len formálny, je nútená čítať a riešiť v súdnom konaní? Ako by ste sa cítili pri takýchto vyhláseniach osoby, ktorá vzala vášmu dieťaťu život  a nemá žiadne morálne hranice a zábrany vykladať takéto veci?

Čo myslíte, čo by sa stalo, keby ten istý výrok uviedol na svojom facebooku Kotleba? 

Ešte by ani nedopísal myšlienku, už by ho stíhali. A boli by toho plné noviny.

Nie sme si rovní pred zákonom?

Odpoveď na túto otázku čoskoro dostaneme.

Dala som podnet Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý rieši extrémizmus a fašizmus.

Lebo toto je ťažko amorálne, fašistické  z môjho pohľadu – tvrdiť, že život ľudí s postihnutím je menej hodnotný. Ide o prejav premyslený, v písomnej podobe, zaslaný štátnej inštitúcii, ktorou súd nepochybne je.

Pokladám toto vyjadrenie za o to závažnejšie, že ide o osobu, ktoré desiatky rokov pracovala v zdravotníctve a poskytovala zdravotnú starostlivosť aj deťom s postihnutím. Je nepochybne namieste pochybnosť, nakoľko takéto presvedčenie o nižšej hodnote života ľudí s postihnutím kvalitu ňou poskytovanej zdravotnej starostlivosti voči ľuďom s postihnutím ovplyvnilo.

A malo by to byť aj stíhateľné.

Elena   Ružomberok,  .6.4.2018