otvorene

Dnešný blog venujem jednému konkrétnemu človeku.

Poviem – nepoviem vám niečo o ňom, aj o mojom dnešnom večere. Aj o jednej knihe.

Stretávame veľa ľudí…

Stretávame v živote rôznych ľudí – ale len málo z nich nám stojí za to, aby sme si ich zapamätali.

Kedysi som písala o tom, že ľudia sú ako rôzne svetlá. Mám o tom dokonca báseň Svetlá v mojom blogu.

Niekto je slnkom, ktoré sa predvádza v horúcom poludní – chce oslňovať, ale nedokáže dať nič viac. Iný je slnkom, ktoré zlatistými lúčmi rozjasní svitanie a prináša životodarné teplo. A niekto je svetielkom v tme – osvetlí temnotu tam, kde najviac tápeme.

Byť svetielkom v tme je najviac. Oveľa viac ako oslepujúce poludňajšie slnko. Nie je dôležité oslňovať, ale svietiť na cestu.

Nuž, keď máme problém, je moc dobré nájsť pomocnú ruku…

Ako ja dnes – zúfalo som potrebovala večer pomoc, v nešťastnej situácii trčiac kvôli vzdelávaniu na ďalšie dva dni zaviaznutá v Ružomberku. Potrebovala som súrne, súrne, súrne otvoriť nejaké súbory.

Jasné, je skvelé poznať človeka, ktorý nám dokáže podať pomocnú ruku za každých okolností – napriek vzdialenosti.

Vždy som chcela mať okolo seba ľudí, ktorí nesklamú, nikdy nepodrazia, pribehnú na pomoc, keď treba a môžeme sa na nich vždy spoľahnúť. Sú nezištní, láskaví.

Poznám takého človeka. Zázraky do troch dní a nemožné do piatich minút. Ako dnes večer.

Rada by som napísala v tejto chvíli niečo úžasné…

Napriek únave a napriek tomu, nad čím uvažujem mi to nejde

A tak prišla na pomoc úžasná kniha. Áno, ťahala som so sebou do Ružomberku, dokonca až dve knihy.  Jedna z nich je Hellinger Přirozená mystika.

Náhodne nenáhodne knihu otváram – „Chráněni“ a „Volba“.

„Chráněni“

Je to o sile, ktorá nás chráni, prichádza na pomoc v pravý čas. Áno dnes to presne tak cítim.

Kniha hovorí o tom, že sa musíme naučiť čakať, vzdať sa vlastných plánov a strachov, až keď sa naučíme čakať na túto silu s dôverovať jej prichádza ten správny okamih. Bez tohto čakania sa často niečo nepodarí. Hellinger hovorí o „vědoucím pohybu“ (vedomom pohybe), mne sa to spája s pojmom „koincidenčná vlna Zámeru sveta“.

„Volba“

Je to o tom, ako rozpoznáme, či sme spravili voľbu správnu alebo nesprávnu, lebo v živote niekedy máme pochybnosti. Niekedy pokladáme voľby nesprávnu za okľuku na ceste k cieľu,. niekedy sa nám správna voľba časom stráca pred očami, odchádza.

K tomu doplním jedno – správna voľba sa stráca vtedy, ak sa namiesto približovania cieľu vzďaľujeme. T. j. ak sa nám stráca z dohľadu správna voľba, potom je to znak toho, že namiesto rastu stagnujeme (v tom lepšom prípade).

Správna voľba – opäť Hellinger – je v zhode s pohybmi ducha a spája sa s ňou požehnanie. Smeruje k nám po dlhý čas, ukazuje nám „svoju silu“ – znamenia, koincidencie. Správna možnosť nám obvykle naháňa strach, vyžaduje istú odvahu. Odvaha znamená dokázať čakať dlho, tam kde treba. Aj keď nevieme presne, na čo čakáme – dôležité je prijímajúce čakanie, s dôverou..

Moc múdra kniha, veď vravím…

Záverom…

Ďakujem aj takto, nebudem menovať komu.

Elena  Ružomberok, 10.5.2018

P. S.:

Ako to chcem povedať? Hm, takto.

Sú ľudia všetkého schopní a ľudia schopní.

Tí schopní nie sú schopní všetkého. Práve preto sú schopní.