otvorene

Už niekoľko dní funguje tento (ne)vydarený systém pohotovostí. A objavujú sa prvé reakcie, ktoré signalizujú, ako nedomyslene je to zrealizované.

Dnes popíšem skúsenosť Andrejky, Timejkinej mamy z nášho otvoreného listu premiérovi (popis uvádzam samozrejme s jej súhlasom), ktorá opísala dnes svoju smutnú skúsenosť a celý problém na svojom facebooku.

Andrejkina skúsenosť…

Včera v noci po 23,00 hod. volala na č. 112, lebo mala tlak 180/105. Pani jej poradila, aké lieky si má dať, kým príde záchranka. Lieky užila, tlak neklesal,, záchranka nechodila. O 0,30 volala na 112 opäť, to už mala aj bolesti hlavy a závrate. Pani na telefóne jej prisľúbila, že pošle lekára. Bolo 5,30 ráno, keď sa dostavili dvaja záchranári, bez lekára, ktorí povedali, že liečbu nemôžu podať a že ju môžu len vziať do nemocnice. To Andrejka odmietla, lebo ísť do nemocnice, kde zavinili smrť jej jedinej dcéry, nemieni. Potrebovala len do žily pichnúť magnézium.

Záchranári hovorili, že počas dvanásťhodinovej služby mali 20 výjazdov. Andrejka ani záchranárov z ničoho nevidí, chápe že majú spústu výjazdov. Len si kladie otázku, či naozaj je takýto systém pre poistencov i pre zdravotníctvo lacnejší a výhodnejší???!!

Veď by stačil jeden lekár a 1 sestra, aby sa  naozaj dostal človek k potrebnej pomoci.

Z môjho pohľadu…

Nuž, ja svoj názor na tento systém solidarity v zdravotníctve mám a nijako ho netajím. Žijem na Prednej Hore, takže je mi smutno, na aký pohodlný spôsob života sa zo svojich zdravotných odvodov a daní skladáme niektorým nezodpovedným poistencom znovu a znovu. A pritom nám čoraz viac uberajú na základnej zdravotnej starostlivosti. Podľa mňa by sme mali verejne hovoriť o tom, že ak sa znedostupňuje zdravotná starostlivosť, tak by sa mali znižovať i zdravotné odvody.

Myslím, že Andrejkin prípad poukázal aj na ďalší problém – my, matky detí mŕtvych v dôsledku  pochybenia lekárov, opodstatnene nemáme dôveru ku zdravotníckym zariadeniam, vinou ktorých zomreli naše deti. Uvedomujem si, že tým nás tento štát vystavuje riziku smrti pri chorobe, lebo aj pohotovosť by nás mohla odviesť len do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia – a nie do nejakej inej nemocnice. Keby sa zaviedol systém rodinných účtov a malusov či bonusov, bol by problém vyriešený.

Záverom…

Vážne si myslíte, že systém pobiehania záchranárov z výjazdu na výjazd je efektívnejší a lepší ako pohotovostné nočné služby?

Nuž, je podľa mňa najvyšší čas na otvorenú verejnú a poriadne hlasnú diskusiu o zdravotníctve na Slovensku. Nie je samozrejmé vo všetkých vyspelých krajinách, že zdravotné poisťovne tvoria zisk, a že neexistuje systém malusov a bonusov. Tak pohovorme si o tom, prečo práve na Slovensku to funguje takto.

Elena  Predná Hora, 7.7.2018