otvorene

Aká je pravda o dvojplameňoch? Rozhodli sme sa pozrieť na túto tému konštelačne na predposlednom pražskom stretnutí. A ja, keďže plním sľub lektorovi Vojtovi o spísaní tejto konštelačky, podelím sa o informácie aj s vami.

Skúmali sme všeobecné princípy a spôsob vzniku vzťahu dvojplameňov. Z konštelácie dvojplameňa vyplynulo, že

• vo vzťahu muža a ženy sa v priebehu jedného života ku svojmu dvojplameňu môže v skutočnosti dostať iba približne štvrtina z nás,
• ostatní nemajú šancu svoj dvojplameň v tomto živote vôbec stretnúť,
• aj z tej štvrtiny sa však nie každý dokáže so svojim dvojplameňom spojiť natrvalo – závisí to od toho, či sme došli ku potrebnej zrelosti na trvalé spojenie sa s ním.

Ukazuje sa, že pri utváraní vzťahu dvojplameňov je dôležitejšia „cesta muža“ – na utváraní dvojplamenného vzťahu musí pracovať práve muž – je to on, kto musí prísť k dvojplamennej partnerke, a je to on, kto si musí získať jej dôveru. Popíšem celý proces.

Dvojplameň je človek pre nás výnimočný, ideálne frekvenčný. Nikto na svete nám nerozumie tak ako on. Nie je to záležitosť jedného života, ale spoločné putovanie v čase – opakované stretávanie sa. Dvojplamene majú spoločné poslanie, ktoré oboch presahuje, je to najvyššie naplnenie potenciálu každého z nich – avšak sami osebe ho nedokážu naplniť, jedine spolu. Je to vzťah hlbokého partnerstva, ktoré má najvyššie Božie požehnanie. Nie je to preto len dar individuálny, pre samotného muža a ženu, ale aj pre ľudstvo, lebo v jeho prospech takýto pár spoločné poslanie realizuje.

Dvojplamene sú vzťahom na výrazne vyššej a vyspelejšej úrovni ako vzťahy bežné – sú spojené bezpodmienečnou láskou. Na rozdiel od všetkých ostatných typov vzťahov (môžeme ich v tomto článku všeobecne označiť ako karmické) nie je dvojplamenný vzťah bojujúci, ale spolupracujúci. Dvojplameň preto nikdy nie je ten, s kým prechádzame vzťahovými problémami a konfliktmi, vzájomne si ubližujeme. Takým spôsobom fungujú vzťahy karmické, ktoré nás učia, čo potrebujeme na sebe meniť. Dvojplamene si cestu rastu – „vyčistenie“ – musia prejsť pred akýmkoľvek priblížením sa k sebe, pred vznikom svojho vzťahu. Preto sa do takého vzťahu dostávame až na dostatočnej úrovni zrelosti, citovo a morálne vyspelí, vnútorne celiství – dovtedy nás Zámer sveta do vzťahu s dvojplameňom nepustí. Je to preto, že svojmu dvojplameňu nesmieme vedome ublížiť. Akúkoľvek ním prežívanú bolesť vnímame ako vlastnú, akúkoľvek radosť tiež. Tým sú dvojplamene navzájom podporujúce, aj keď sú od seba vzdialené – reagujú na seba natoľko intenzívne, ako na nikoho iného. Obaja partneri musia rásť – rast obvykle prebieha v „búrke“ – v ťažkých životných skúsenostiach a hlbokých vnútorných krízach, žena je dvojplamennému vzťahu od začiatku otvorená, takže jej rast prebieha o niečo ľahšie ako u muža. Je zvláštne, že vzájomne svoj  rast vnímajú – dvojplamene sa v raste vzájomne aj podnecujú, hoci nie sú blízko seba, takže rast jedného z nich vplýva tiež na rast druhého.

Stretnúť dvojplameň však neznamená s ním nadviazať ihneď vzťah, dvojplamenné stretnutie iba odkrýva možnú cestu ku spoločnému vzťahu, ktorú nižšie popíšem – a tá býva poriadne dlhá. Že je ten druhý pre nás niečím výnimočný, pocítime už pri prvom stretnutí – obvykle však nerozumieme, že kvôli čomu nás práve ten človek čímsi tak hlboko oslovuje – nepôsobí na nás ako dokonalý, či nebodaj ideálny, neplatia tu žiadne logické argumenty, ani rozumové úvahy. Zámer sveta skúša pravosť našej bezpodmienečnosti v láske, t. j. vytvorí podmienky, aby sa naozaj stala láskou prijímajúcou bez podmienok, takže dvojplameňom postaví hranice našim predsudkom – aby sme ich dokázali pri svojom raste prekonať. Musíme preukázať svoju odvahu a zrelosť, aby sme sa mohli s dvojplameňom spojiť.

Náš partnerský vzťah vždy vypovedá o tom, ako vidíme sami seba. V živote si volíme partnera úmerne svojej úrovni zrelosti – ak sme nezrelí, podmieňujeme ho nejakým statusom, výzorom, výkonom, alebo zažitá bolesť z detstva spúšťa voľbu partnera, ktorý nás utvrdzuje, že „láska bolí“. Dvojplamenný vzťah sa nám otvára až vtedy, keď máme „doma upratané“ – máme sami voči sebe maximálnu mieru sebaúcty a sme schopní milovať bez predsudkov, bezpodmienečne, kedy si uvedomujeme, že – ako to hovorí výstižne Očenášek – „dvaja je viac ako jeden, ale je to aj viac ako tri –  je to v istom zmysle slova najviac“.  Sme preto schopní a ochotní vytvoriť aj udržať zmysluplný a kvalitný vzťah. A práve vzťah dvojplameňov je nielen najhlbším prepojením srdca, ale aj duše.

Žena obvykle viac načúva intuícii ako muž, preto jasne vie od prvej chvíle, že patria k sebe – niekedy ho vníma v predstave alebo sne, dokonca ešte pred prvým stretnutím. Ona ho vidí. Muž si tiež uvedomuje, že je pre neho niečím výnimočná, vidí ju, od prvého stretnutia „je stále prítomná kdesi v ňom“, no bojí sa takej hlbokej blízkosti, popiera preto vzájomné spojenie i sám pred sebou. Kvôli bolesti má zavreté srdce, je viazaný viac ako žena svojimi strachmi a predsudkami, musí preto pred tým, než bude schopný sa k nej priblížiť, zostúpiť hlbšie do svojho srdca a prejsť nahromadenou bolesťou, až potom ju srdcom a láskou dokáže uvidieť. Muž uniká do karmických vzťahov – lebo v nich sa cíti bezpečne a „slobodne“, no čím viac sa do nich ponára, tým viac problémov a konfliktov sa objavuje. Vníma pritom neustále, že mu niečo chýba, že „niečo hľadá“.

Žena je skutočne silne zranená tým, že sa nepostavil k nej. Cíti vzájomné puto, ale odchádza, už sa s ním nechce spojiť, nedíva sa na neho. Zámer sveta však mužovi pomáha k ich vzájomnému spojeniu tým, že ho vedie, opakovane im cesty koincidenčne prepletá, ukazuje mu správny smer. Šancu vytvoriť dvojplamenný vzťah má v živote len málo ľudí – no tých, ktorým je určený, sa Zámer sveta do neho snaží nasmerovať opakovane. Preto sa dvojplamennému vzťahu hovorí, že je predurčený a vyvolený.

Muž musí odvážne prejsť dlhú cestu, pri ktorej sa skutočne oslobodzuje

• precítiť svoje Srdce,
• prijať do neho Lásku,
• čeliť svojej Bolesti, prijať ju,
• odpútať sa od Minulosti – dovtedajších vzťahov, poďakovať im za to, čo ho naučili a dovoliť si od nich odísť navždy i v spomienkach,
• odísť od Možností, ďalších možných odbočiek do karmických vzťahov – zanechať ich navždy,
• prijať tvárou v tvár Zámeru sveta svoje Poslanie s dôverou, úctou a vďakou.

Je to náročná cesta – a nie je pre každého, dokáže ju zvládnuť iba zrelý muž. Až keď tým všetkým prejde, je muž schopný dívať sa na svoju dvojplamennú partnerku bez strachu a predsudkov, s bezpodmienečnou láskou a môže prísť ku svojej dvojplamennej partnerke, aby s ňou nadviazal vzťah. Jej úlohou bolo zbaviť ho strachu z hlbokej blízkosti, bezpodmienečnej lásky, to práve vykročením k nej muž dokázal. Jeho úlohou je teraz naučiť ju hlbokej dôvere k nemu – pretože ju miluje bezpodmienečne, môže mu už dôverovať.

Konštelácia ukazuje, že ani to nie je jednoduchý proces. Žena sa na neho nedíva. Muž prichádza pred ňu a cíti jej bolesť, je hlboko zranená jeho prvotným váhaním – aj keď mu nešlo o jej vedomé zraňovanie, uvedomuje si, že jej ublížil, prijíma za to zodpovednosť a snaží sa jej zranenie zahojiť. Muž musí konať ako muž, aby mu mohla začať dôverovať – tak to výstižne popísala po konštelácii zástupkyňa dvojplamennej ženy – pevne sa postaviť k nej. Stojí pred ňou tvárou v tvár a skúša viaceré spôsoby, iba jediný z nich je však ten správny – ak ho muž dokáže nájsť, dvojplamenný pár vstúpi do spoločného vzťahu a začne napĺňať životné poslanie.

Elena    10.10.2018

K diskusii:

Ach, hej, lavida, zlatko, prečo čítaš také veci, ktoré sa Ti nepáčia a si z nich v nepohode? Súcitím s Tebou. Pouvažuj o niečom, čo budeš robiť vo voľnom čase namiesto čítania môjho blogu, ak to psychicky nezvládaš.

malinova – nie je v tom nič feministické, čítaš rozprávky a vieš, že sú založené na hlbokej životnej pravde, však? To princ šiel vyslobodiť princeznú, a nie princezná princa…

A teraz vážne:

Deltoid, máš úplnú pravdu, rozvinutie dvojplamenného vzťahu je na mužovi, takže nemožnosť ho nadviazať je dôsledkom jeho konania. Nie je to o tom, že by bol slabší, ale o tom, že v páre vždy vedie muž. Muž musí prekonať viac bariér v sebe, má srdce silnejšie zavreté bolesťou, to je všetko – až keď naozaj prejde všetky tie veci, ktoré som konštelačne pomenovala – Srdce, Lásku, Minulé vzťahy, Možnosti, prijme od Zámeru sveta Poslanie – až potom nájde odvahu sa postaviť ku svojmu dvojplameňu, inak sa tam nedostane. V konštelácii je to pekne vidieť, ako muž postupuje, prekonáva bariéry a je každým krokom silnejší – nedala som len to, čo je jediné účinné na spojenie dvojplameňov, ten správny spôsob – aj ten sme našli, je to jedna silná konštelačná veta, pravdaže.

Tiež som si kládla otázku, prečo viac cesta muža – myslím, že žena od začiatku má jasnú posvätnú hranicu, že dvojplameňu nesmieš vedome ublížiť, pravá dvojplamenná partnerka muža nikdy vedome nezraní. Muž nesie väčšie riziko zraniť svoj dvojplameň. Žena od začiatku vie, že on je jej dvojplameň, prijíma cestu. Nakoniec odchádza od neho pre jeho „nepostavenie sa k nej“. Vedomé zranenie ženy jej dvojplameňom je podľa mňa jediné, čo môže puto pretrhnú – žena sa môže odvrátiť, „prestať vidieť a počuť“.

Podľa ˇmňa je to tak,, že iba muž môže dvojplamenný vzťah nadviazať, musí sa postaviť k žene, musí si získať jej dôveru – a iba žena ho môže pre seba ukončiť, muž ju celoživotne skúša vždy znovu a znovu hľadať.

Pravdaže, cieľom dvojplameňov nie je len stretnutie sa a vytvorenie vzťahu, ide o hlboko zmysluplný vzťah, podporovaný Zámerom sveta – konajú potom spoločne veľké veci pre dobro ľudstva –  sami ako jednotlivci ich zrealizovať nedokážu. Preto ich Zámer sveta opakovane k poslaniu privádza. A nie, nie je to konečná inkarnácia, ani úplný koniec ich života – vyspelosť duše len posúva inam, ako šíriteľov dobra. V tomto článku je veľa informácií, treba to čítať vetu po vete pomaly, zmysel celku sa Ti po treťom prečítaní ukáže.

Áno, staviam tieto konštelácie.