Vianoce budú bez Ježiška – EÚ zakazuje v mene multikulturálneho obohatenia používať ako symbol Ježiška, a povolené bude len roznášanie darčekov Santa Clausom. Už je toto opatrenie schválené – správu dnes priniesol časopis Reflex v článku s názvom EÚ se chystá zakázat Ježíška, uráží jiná náboženství. V celé Evropě bude nosit dárky Santa Claus.
Našťastie šlo o článok len v humoristickej časti Divoký káčer. Je to ich pochabá vianočná tradícia, ktorá sa mi páči. Pár rokov dozadu priniesli v Divokom káčerovi napríklad článok o povinnej dani z darčekov od Ježiška, ako nepríbuznej osoby, ktorú žiada Ministerstvo financií (darčekov, ktoré nosí oco a mama, sa daň týkať nemala). A uvažovali v ňom tiež, že trhovú hodnotu trebárs notebooku od Applu poznáme, ale ako oceniť, že ide o dar nebeský??? Tak.
Nuž, môj dnešný blog však rozhodne nie je sladký – a ani humoristický – vianočný článok. Všetci cukrujú o Vianociach, tak ja vodnárska rebelská duša do toho poviem pár slov ostro, pravdivo a otvorene.
O čom sú Vianoce…
Nie, nie sú len o žiarivých svetielkach, prskavkách, koláčoch a darčekoch pod vyzdobeným stromčekom. Sú aj o deviatich mŕtvych ruských baníkoch. Sú aj o ľuďoch v Indonézii, ktorých zahynulo vraj až 222. Sú aj o množstve ďalších udalostí, ktoré sa odohrali v tomto čase – niekoľko ľudí zomrelo pri haváriách, kadejaké drobné ľudské tragédie sa včera a dnes odohrávali. Úctu tým mŕtvym vzdávam. Myslela som na všetkých tých príbuzných mŕtvych, či na ľudí menej šťastných – niekomu zhorel dom, kdesi deťom práve dnes odišla mama s milencom, ktosi ochorel – hovorili sme o tých situáciách, a so súcitom voči ich bolesti som posielala Zemi energiu pre šírenie dobra. Tej som mala dnes až-až, hoci som v noci vôbec nespala. Naozaj máme za čo byť vďační každý a jeden deň.
My, mamy Otvoreného listu premiérovi, sme si dnes na striedačku dodávali dych. Niektoré to zvládajú hodne, hodne ťažko. Ja cítim prítomnosť môjho syna, stojí teraz zasa pri mne – a mňa zvláštne upokojuje pocit, že ho nedržím a napriek tomu je tu. Lebo cenu v našom živote majú práve ľudia, ktorí sa k nám pevne postavia sami od seba, lebo s nami naozaj chcú byť a zdieľať. Pluska dá pozajtra, 25.12., ďalší článok o našich deťoch – nejako mi to jatrí rany, vlastne aj natáčanie Reflexu odsúvam, neviem čo im poviem, veci sa zmenili, visím vo vzduchoprázdne a neviem sa rozhodnúť vykročiť. Cúvla som dnes o krok späť, hoci cítim že to nemám robiť. Brzdí ma hlboká nedôvera, neviem ako ju prekonať.
Vlastne som mala krízu o tri štvrte na tri, natesno to bolo. Nebudem klamať, nezastavila ma vízia životného poslania, no viem, že musím dotiahnuť súdne konania, môj samurajský pocit zodpovednosti ma drží – .a tak som na hranici len stála. Asi by bol čas napísať človeku, ktorému teraz ako jedinému naozaj verím – ale odsunula som to do kúta.
Čas lásky, radosti a nádeje – alebo klamárov a klamstiev?
A vlastne nie je ani tak o Vianociach, ako o nás samých – lebo ako sa môže niekto na pár dní zmeniť na „vianočného človeka“ a mávať anjelskými krídlami, ak sa celý rok brodí bahnom a na zadku mu trčí čertovský chvost? Toto nie je o ľudských chybách, ale o chýbajúcej morálke.
Občas mám pocit, že sa všetci iba hrajú na šťastie – a že láska, vernosť, čestnosť a úprimnosť sú len nejaké ilúzie. Je to tým, že veľa ľudí stráca akékoľvek morálne zábrany. Zdá sa im, že je to moderné, byť bez morálky. Jasne sa to prejavuje v kontakte so sociálnymi sieťami, vytvárajú ilúziu väčšej anonymity. Blúdia nimi hromady viac či menej patologických jednotlivcov. Zdieľačky citátov „z duchovne ladených stránok“ nadväzujú facebookové priateľstvá so ženatými chlapmi, však zodpovednosť má ten chlap – ona je predsa voľná. Keď toto čítam, mám chuť ani nie dotyčnej, ale rovno jej rodičom priťať zo dve po hube, za zanedbanú výchovu. Morálne hodnoty sa vonkoncom nezmenili tým, že ich podaktorí neakceptujú – stále platia. A rovnako stále platia aj jasné pomenovania ich prekračovania. Viete, že by som vedela byť oveľa razantnejšia, ale sa miernim, to kvôli tým Vianociam.
Kladiem si v tej súvislosti občas otázku, či facebook v niektorých prípadoch prevádzkuje sociálnu sieť alebo robí pasáka. Zauvažovala som dnes, že im to vianočne aj napíšem – celkom by ma zaujímala ich odpoveď.
Aby ste mi rozumeli – duchovne ladené citáty samy osebe nie sú zlé, lenže morálne a duchovné v živote nie je zdieľať krásne citáty, morálka je o tom, že duchovné hodnoty žijeme a premietajú sa v našom konaní.
Aké sú tie pravé hodnoty života, o tom hovorí hlas Vianoc veľmi výpovedne. Počujte ho? Počúvate ho pozorne? Tak fajn, je to voľba každého z nás, načúvať mu.
Krásne a pokojné Vianoce všetkým živým bytostiam prajem.
Slán go foill – s prianím všetkého dobrého…
Elena 23.12.2018
P.S.: Nech žiadny teroristický útok v tomto čase nepreleje krv nevinných…
Krásne Vianoce aj Tebe... ...
Celá debata | RSS tejto debaty