Ach, je to trápny príbeh, keď sa človek stratí v čase tak, že preskočí deň. Píše dva dni o narodeninách, presne v ten svoj narodeninový deň sa má stretnúť i so šamanom – a až u šamana zistí, že nie je siedmeho.
Ako ja.
Presne to sa mi dnes stalo. No áno, jeden deň zmizol, v mojej mysli teda. Ako mohol zmiznúť – položíme si otázku. V takej chvíli si uvedomíme, ako veľmi nás niečo rozhodilo. Že stačilo. A čo všetko sme niesli.
Je zvláštne, ak nám záhadne zmizne v kalendári života deň. O to viac, ak je to deň, ktorý nás premení do hĺbky. Okamih pravdy, kedy vieme, že hovoríme „áno“ životnému poslaniu. „Posvätná zmluva“ nežije život vážky, ako „áno“ občas v našom svete. Po takom prevzatí niet viac cesty späť. Prvú časť hlavnej životnej otázky máme zodpovedanú…
Po včerajšej noci a dnešnej ceste do Zvolena unavene, no obohatená o niekoľko zvláštnych príhod a a k môjmu larimarovému náramku i prívesok „larimar“. Larimar je hodne špecifický kameň, volajú ho kameňom dvojplameňov. Teraz konečne v teple vlastnej postele, dumám o živote. A keďže dnes je záverečný, jedenástkový blog. a tie sú vždy výnimočné – o životnom poslaní a o krivolakých cestách k nemu vedúcich nechám zaznieť jeden hlas v dolu uvedenej nahrávke.
Je o životnom poslaní. A o láske, pravdaže. Životné poslanie je vždy o dvoch veciach – „kam“ a „s kým“.
Ak by sme robili anketu, aké hodnoty sú v živote najdôležitejšie, ľudia by hovorili o láske, zdraví, rodine, práci. Zrejme nikto by nespomenul ako úžasnú hodnotu pre seba politiku. A predsa zo všetkého najviac sleduje mnoho ľudí politiku, aj v týchto blogoch čítajú poväčšine politické témy – nech už sú napísané akokoľvek málo zmysluplne. A k tomu ešte mnohí dychtivo čítajú hŕbu bulvárnych informácií, ktoré im nie sú k ničomu – veď v čom sa zmení k lepšiemu vaša osobná životná situácia, ak si prečítate, ako sa zarezali nejakej tenistke nohavičky do rozkroku, či aký výstrih mala ktorá celebrita? Jasné, niekedy uvažujem o čase, do čoho ho investujem. Možno preto, že je veľa vecí, ktorí robím, aj ktoré mám naplánované. Z toho uhla pohľadu si vážim čas, veľa vecí mám prepojených s povinnosťami, no kdesi v pozadí je stále láska. Je to tak, láska je najmocnejšou silou vesmíru. Iba vďaka nej dokážeme robiť naozaj úžasné veci. Také, aké by sme nikdy nezvládli s hnevom, závisťou, či nenávisťou – tie v skutočnosti človeka oslabujú. Kedysi som čítala príbeh matky, ktorá sama zdvihla osobné auto, ktoré zavalilo jej dieťa. Ja som z lásky k synovi dokázala po jeho smrti písať blog. Bojovať po dlhý čas úplne sama za spravodlivosť pre neho. Hľadať odpovede na otázky a v rámci toho absolvovať ročný kurz rodinných konštelácií v Bratislave, v minulom roku ďalší v Prahe. Nebolo to jednoduché finančne, časovo, ani ľudsky. Nuž to je moja malá bilancia, tentoraz naozaj v predvečer mojich narodenín…
Ľúbim ťa, synček. Celá táto jedenástka bola o Tebe a za Teba.
A tak v tejto chvíli malý darček i vám všetkým tu dávam – nahrávka o sile životného poslania a sile lásky.
https://www.youtube.com/watch?v=jU-lG4YbGLI
Elena 6.2.2019
Celá debata | RSS tejto debaty