otvorene

Čas plynie míľovými krokmi k voľbe prezidenta.

Ako vybrať toho pravého, či tú pravú? V živote hľadáme nejaké záchytné body, ktoré by nám ukázali aký je ten-ktorý človek naozaj. Rovnako i teraz predvolebne uvažujeme, či ten nám sa pozdávajúci kandidát na prezidenta má pod zlatistou škrupinkou jadierko – či to nie je len červivý oriešok…

A presne tak ako v živote, potvrdzuje sa i predvolebne, že človeka netreba posudzovať podľa pekných rečí, ale podľa toho, aké stopy za sebou zanecháva.

Nie, v dnešnom blogu vám nepoviem, koho voliť. Ale ako sa dívať pri svojom výbere.

Správny uhol pohľadu znamená veľa pri správnej voľbe…

Mali by sme v živote pri voľbe pravého partnera preveriť to „jadro oriešku“ – kedysi som v blogu písala, že keby som sa vrátila na začiatok života  „kandidát na toho pravého“ by musel mať odvahu ísť spolu so mnou lesom, putovali by sme ním vo dne aj v noci po celý týždeň. Bez turistického batohu a akejkoľvek výstroje, len s fľašou vody. Pri takej skúsenosti človek stratí všetky masky a odhalí sa jeho podstata.

Veru, aj kandidátov na prezidenta by sme mali tak do lesa nahnať. Lebo prezident bez odhodlania, viery v seba, zodpovednosti a pravdivosti je nám nanič. Nepotrebujeme ani klaunov, ani kriminálnikov, ale osobu, ktorá u nás postaveniu prezidenta konečne dodá potrebnú vážnosť a úctyhodnosť.

Takticky…

K úctyhodnosti niektorých kandidátov by sa dalo povedať, pravdaže, kadečo, ale určite by to bolo žalovateľné. A pri dnešnej krivoľakej ceste za spravodlivosťou u nás pravdu hlásať neradno.

Nuž poviem to takto – pre mňa sa potvrdzuje, že veľa sa cíti povolaných, no len málo je vyvolených. Viacerí z kandidátov na prezidenta zjavne trpia odklonom od reality a nedostatočným sebapoznaním. Ich šanca a hlavne kompetencie stať sa prezidentom sú  nulové.  Podaktorým zasa veru ani cestu lesom nebolo treba, aby sa ukázalo, čo v nich je. Lebo sa potvrdzuje pre mňa do bodky to, čo som písala v minulom blogu

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/03/02/o-9-bratislavsky/

o mačacom zlate. Mediálna hra, ktorá tu „pre favoritku národa“ beží, je skutočne nechutná. Čaputová v televízii častejšie ako ostatní, aj v časopisoch, Čaputová pribalená k reklame na youtube, Čaputová podávajúca si ruku s prezidentom Kiskom…

No poviem vám, už len to posledné samo osebe pre mňa znamená, že by som jej hlas nedala. K tomu to vyhlásenie o tom, že by milosť od nej mohol dostať v prípade stíhania. A to nehovorím o tom, že k mnohým veciam sa nevyjadruje, a ak sa vyjadrila, s jej názormi na tie problémy sa nestotožňujem. Ak po tom všetkom, čo sa v náznakoch ukazuje, skutočne Čaputová dostane vo voľbách viac ako 50 percent hlasov voličov, tak si na znak smútku nad týmto národom dám zostrihať vlasy.

A v príkrom kontraste s medovo-mediálnou cestou našej skoroprezidentky je správanie médií voči kandidátovi na prezidenta Harabínovi. Útoky, dokonca dávna bývalá manželka tam opakovane v článkoch kadečo vykladá, to sa mi javí už ako skutočne zúfalecký a skutočne aj nečestný krok. Lebo podľa mňa – keď o jednom, tak o všetkých – a nechcem byť cynická, no kedyže sa zoznámila pani Čaputová so svojou terajšou životnou oporou a láskou? Nerozvádzala sa len teraz?  Zo súčasných aktívnych útokov voči Harabínovi mi vyplýva jedno – tipla by som, že pani skoroprezidentku ohrozuje – teda preferenciami voličov, pravdaže. Pretože dokonca i o Kotlebovi teraz predvolebne pomlčali, ale ten Harabín novinárom nedá spávať…

Uvidíme, či čas potvrdí moje predpoklady.

Prakticky…

Koho voliť? To tu dnes nepoviem, ako som písala otvorene hneď v úvode. Ale poviem môj názor, ako prakticky vybrať „toho správneho“. Ak chceme zmenu, musíme vyberať z tých, ktorí tú zmenu predstavujú.

Ak chceme zmenu zásadnú, nuž potom treba vyberať z takých, ktorí sa k nej otvorene stavajú, Z takých, ktorí nebudú do našich dejín písať pokračovanie smutného príbehu „cirkus a la prezident“. Z takých, ktorí sa neboja k svojim postojom priznať – a otvorene vyjadrujú názor na rôzne verejnosť trápiace problémy.

Na tieto otázky by si mal zodpovedať každý sám za seba

• Ako to chcem mať s rodinami a adopciami detí homosexuálnym párom?
• Ako to chcem mať s vojenskými základňami na Slovensku?
• Ako to chcem mať s morálkou spoločnosti, nezamestnanosťou, kriminalitou – aj tou na najvyšších miestach, s beztrestnosťou lumpov a budúcnosťou tohto štátu?

To všetko sú otázky, ktoré tohtoročnou prezidentskou kampaňou hýbu. A budú hýbať aj našimi životmi, v takom alebo onakom smere. Tak dajte sami sebe jasnú odpoveď, ktorým smerom by ste chceli tieto veci posunúť.

Záverom…

Verte, že keď o týždeň budem sedieť vo volebnej komisii, budem si v duchu po celý deň priať, aby ľudia zvolili tú správnu budúcnosť pre nás všetkých…

Elena   9.3.2019