otvorene

Micu nepoznáte – presnejšie – väčšina z vás ju určite nepozná. Hoci – je šťastná, má rada život, je úžasná a hodne, hodne inšpiratívna. A tak vám teraz o nej porozprávam – trochu o nej, a trochu aj o nás všetkých pouvažujem.

Mica má rada život…

To je to, čo vám o nej chcem povedať predovšetkým. V zhone dňa, keď sa mnohí náhlivo ženieme zvládať nápor každodenných povinností (ja momentálne dovolenkovo-pracovných, píšem druhoatestačku, šla som dnes s dcérou k lekárke a ďalší bežný denný kolotoč som absolvovala), je Mica pre mňa veľkým vzorom v prístupe k životu. Vníma dych života –  užíva si slnečné lúče, príjemný vánok, tieň stromu, hebkosť trávy – zažíva nefalšovanú radosť z každodenných, zdanlivo samozrejmých vecí. Rozumiem tomu, lebo ich zachytávam podobne aspoň občas – také okamihy zázračna počas dňa.

Mica je šťastná…

To je veľká vec, čo poviete? S nikým sa neporovnáva, je sama za seba v každej chvíli.

Každý z nás sa ženie za šťastím, kadejaké predstavy máme o tom, ako by malo vyzerať a čo by sa malo stať, aby sme boli konečne šťastní. Prirovnávame si ho s tým susedovým – má ho akési väčšie a žiarivejšie, no prečo??? Pravdaže – chceli by sme byť šťastní po celý život, ale obvykle šťastie uteká rýchlejšie ako my, a len náhlivo kráčame, pobiehame, aby sme ho akosi dostihli. Ženieme sa pracovnými úspechmi, vzťahmi, pôžitkami všetkého druhu, ilúziami – stále nám uniká…

Jasné, závisí všetko od toho, ako si šťastie definujeme. Niekedy máme pocit, že je to naplnenie našich prianí, kadejaké istoty a zaistenia. Lenže keď vidíme, ako sa šťastne smejú bezdomovci v parku, či dieťa s postihnutím, dôjde nám, že šťastie nie je o postavení a peniazoch, ani o zdraví, či o bezbrehom užívaní si pôžitkov, ale o našej vnútornej pohode a slobode.

V pohode sme, ak máme naplnené potreby, dalo by sa povedať zdanlivo jednoducho – nie sme hladní, smädní, nevyspatí, unavení. Ale zasa, spomínate si na chvíľu, keď ste boli hladní, smädní, unavení – a napriek tomu šťastní? Nemusíte sa práve vydriapať na Mount Everest, či dopísať úžasný román. Stačí spomenúť si na bežné životné chvíle, keď ste mali choré dieťa, mamy – a po preteplotovanej noci so zábalmi mu nadránom klesla horúčka. Je to úžasný pocit radosti, na nezaplatenie, však? Takže ja si myslím, že šťastie nie je o naplnenej bazálnej potrebe, ale o naplnení potreby životného zmyslu, zmysluplnosti života.

A vo vzťahu šťastia ku slobode? Jednoduchá a naivná odpoveď by bola, že slobodní sme, ak robíme to, čo chceme – a nikomu a ničomu sa v tom nenecháme obmedzovať. Lenže naozaj je to tak? Nemyslím si, že šťastie je, ak môžem pľuvať po zemi, popísať Karlov most grafitmi, kradnúť, či nerešpektovať žiadne záväzky. Myslím, že sloboda vo vzťahu ku šťastiu je schopnosť žiť cnostný život. Tak aristotelovsky ponímaný – s čistým svedomím, s dospelým, dobrovoľným prijatím zodpovednosti a životných záväzkov. Človek, ktorý tvrdí, že slobodným a šťastným sa stáva bezzáväzkovosťou a bezzábranovosťou, má od tej mojej predstavy slobody a šťastia hodne ďaleko. Takí ľudia nechápu rozdiel medzi pôžitkárčením a šťastím – príjemný pocit máme aj pri jedení čokolády, pri relaxe – to ale neznamená, že sme šťastní. Rovnako pri sexe s nejakou „putovnou atrakciou“ môžete cítiť pôžitok, ale v dlhodobom vzťahu s nečestnou a nespoľahlivou osobou vám pocit šťastia chýba. A aj sa mi to poznanie potvrdzuje – život ľudí bez morálnych zábran a svedomia je len o danej chvíli, „užívajú si“  a snažia sa „vyryžovať čo najviac“, bez ohľadu na čestnosť a hranice, na úkor iných, no ich život nie je zmysluplný. Nezanechávajú za sebou nič pozitívne, len kopu zranených ľudí, ktorým svojim bezzábranovým egoizmom poubližovali. Sú to ľudia, ktorí sa nemôžu obzrieť na svoju minulosť, lebo je tam len špina, špina, a špina ich činov…

Šťastie sa nepochybne spája so vzťahmi – v zmysluplnom živote máme okolo seba ľudí, ktorí stoja za to. Dôveryhodných, takých „kamarátov do dažďa“ – lebo na slnku bude s nami každý. Preto si myslím, že čistota svedomia a zodpovednosť sú pre kvalitný vzťah nevyhnutné, tak ako voda a vzduch pre živé bytosti. Sú to kroky ku šťastiu – určite je lepšie byť sám, ako byť v zlom vzťahu, s človekom, ktorému nemôžeme veriť. No zasa je lepšie byť v zmysluplnom vzťahu, ako byť sám. Ja sa desím filozofie, že každý vám nejako ublíži, každý vám občas klame – ak vám toto niekto nahovára, to on sám má problém. V zmysluplnom vzťahu sa vám partner nesnaží ubližovať, ani klamať.

A toto podľa mňa platí aj pre ďalšie, širšie medziľudské vzťahy – ak vám niekto klame a snaží sa vám akokoľvek ubližovať, treba spraviť jediné, otočiť sa mu chrbtom a vylúčiť ho natrvalo zo svojho života.

Byť šťastne slobodný a pohodový znamená podľa mňa mať zodpovednosť a ohľad voči iným, aj čisté svedomie voči nim.

Mica je úžasná…

Je sama sebou, nepredstiera nič, nesnaží sa hrať falošné hry. Nepotrebuje si nič dokazovať, a už vôbec to nepotrebuje dokazovať vám. Nechce značkové šaty, nepacká si tvár mejkapom, aby ste videli ksicht a la Barbie, aký ráno v posteli určite nenájdete. Je, aká je – a je s tým spokojná.

Mica je hodne, hodne inšpiratívna…

Zažila aj ťažké časy, ublížili jej podaktorí. Mala aj mačiatka, bola veľmi láskavá a starostlivá mama. Nemá domov, občas prespáva na lavičke, občas v kríkoch  – a občas ktovie kde – má svoje tajné miesta. Vyzerá ma ráno cestou do práce, aby dostala trochu jedla, poobede zasa upratovačku Martu. Občas jej prinesie nejaké zvyšky jedla niekto láskavý, cestou do mesta na nákup.

No napriek tomu má rada život, je šťastná a úžasná. Poviem vám, keby sme boli ako Mica, boli by sme aj my šťastní…

Elena       6.8.2019