otvorene

Bola raz – kedysi dávno – krajina, v ktorej ľudia túžili, aby zvíťazila láska, pravda a spravodlivosť. Ľudia to tam budovali tretinu storočia. Ach, ako to potom v tej krajine vyzeralo? Iste ako v rozprávke, poviete si. Len či naozaj.

A tak si o tom povieme jedenásť príbehov…

A ako to bolo naozaj…

• Vláda sa chválila, že prednosťou sú platy poctivo pracujúcim ľuďom za tú istú prácu podstatne nižšie ako inde.
• Ceny mali byť údajne tiež podstatne nižšie, lenže keď človek vidí regály plné tovaru z tých „drahších krajín“ plné často kvalitou lepších výrobkov (všeobecne je známe ako sa odlišuje napríklad kvalita niektorých pracích práškov u nás a „kdesi inde“), s podstatne nižšími cenami (týmto zdravím napríklad istého výrobcu čokolády, ktorej akciová cena je v Nemecku oproti našej akcii – 55 centov oproti 99 – bezmála polovičná), tak začne uvažovať…
• Veľkí predajcovia používali taktiky klamlivej reklamy beztrestne – lebo inak, ako klamlivou reklamou podľa mňa nemožno nazvať situáciu, kedy v reklame cez médiá ponúka predajca v akcii výrobok, ktorý následne už v začiatku akcie nie je – napríklad oblečenie vo veľkosti S až XLLL, no v skutočnosti už v úvode akcie nájdete len jediný kus veľkosti XL.
• Zdravotníctvo, za ktorého služby ľudia platili čoraz viac (dokonca sa cez zdravotné odvody zdravotníkom skladali i na rekreačné poukazy) sa stalo takým skvelým, že zatvorilo kopu nemocníc, lebo v tých ostatných potom bude lepšia starostlivosť a dokonca sa pustilo do opakovaného používania jednorazových pomôcok – to všetko v záujme pacientov, pravdaže.
• Na čele štátu stáli gauneri, ktorí mali „per pazuch“ mafiánske milenky, pardon – pracovníčky – tvárili sa, že oni sami majú anjelské krídla a národ im má byť vďačný – lenže niekto predsa v štáte musí ukázať, že je bezúhonný, a tak namiesto seba nútili pravidelne dokladovať bezúhonnosť učiteľov.
• V úbohom stave bolo v krajine poľnohospodárstvo, lebo v rámci spolupráce v spolku, ktorý mal krajine priniesť blahobyt, museli obmedziť výrobu kadečoho, takže bolo jednoduché krajinu zavaliť výrobkami „spojencov, čo už na tom, že sú s nižšou kvalitou a vyššou cenou.
• Hlavnou prioritou sa stalo zbrojenie, miliardy sa pchali do vreciek zbrojárskych magnátov „made in USA“. Ľudia síce živorili za žobrácke platy či žobrácke dôchodky a chátralo kadečo, vlastne skoro všetko, no vláda robila nepochybne kroky ľuďom na prospech – preto navrhla – aby pri odchode do dôchodku, kam raz mohli ísť tí poctivo pracujúci nie v závislosti od odpracovaných rokov, ale od veku – každý dostal fotografiu takej stíhačky. A rozhodli sa na ľuďoch nešetriť – fotografia bude farebná, a bude na nej všetkých našich predbežne 14 stíhačiek.

Tí zlí západní kapitalisti…

• Niektorí tvrdili, že za všetko môžu zlí západní kapitalisti. Lenže to sa nepoobzerali riadne okolo seba, lebo v krajine zasa raz pribudlo miliardárov (je o tom pôvabný článoček v časopise Trend), a skúste sa dostať ako zamestnanec do situácie, že váš podnik krachuje (ak si to neviete predstaviť, mohli by vám o dlhodobo zvláštnych praktikách zamestnávateľa porozprávať napríklad bývalí, či aj ešte stále nie bývalí zamestnanci istej obchodnej siete s pôvodne výlučne slovenským vkladom) alebo si to môžete prečítať rovno tu

https://www.cas.sk/clanok/393095/veronika-makala-v-cba-len-tri-dni-po-2-rokoch-prisiel-sok-zarobila-60-chcu-od-nej-385/

• Samozrejme, že za všetko môžu tí nepoctiví zamestnanci (nanešťastie pre nich ešte stále nie bývalí, ktorým zamestnávateľ nevypláca a dlhuje mzdy, no pracovať musia), poctivý zamestnávateľ ich aj písomne vyzval, aby nekradli.

https://www.cas.sk/clanok/879819/siet-maloobchodov-kacka-smeruje-do-konkurzu-predavacky-urazila-vyzva-aby-nekradli/

Jeho nevyzval nikto?

• Naivní si môžu preštudovať platnú legislatívu, ako sa dá domôcť spravodlivosti a ako je to s právami zamestnancov – však dlhy platí skrachovaný zamestnávateľ najskôr bankám, až potom vyplatí zamestnancom dlžné mzdy (lenže to už nemá z čoho, pravdaže…). Nerozumiem – vlastne rozumiem – prečo je v krajine taká podvodníka legislatíva, že lump môže prepísať majetok na kohosi – a tým cesta za spravodlivosťou končí.

Záverom…

Bola raz jedna krajina. V tej krajine sa mnohí tvárili, že si žijeme ako v rozprávke – a že vyhrala láska, pravda a spravodlivosť…

Elena    7.10.2019

P.S.: Venované 30. výročiu Novembra – ešte stále bez lásky, pravdy a spravodlivosti…