Vo vetre čias 11. – Krídla anjelov. ..
29. novembra 2019 20:36,
Prečítané 2 967x,
elenaistvanova,
VO VETRE ČIAS
Vždy som chcela žiť vo svete, ktorý sa na nič nehrá. Obyčajný hand made, vyrobený vlastnými rukami a srdcom. Žije, dýcha, smeje sa a spieva si. Trbliece sa v ňom rosa v lúčoch slnka, občas aj prší a je blato. Ale nie špina.
Akosi som zablúdila do iného sveta.
Anjelské krídla, zavesené na stene vo svete plnom klamstiev, pobehlíc a vrahov, pôsobia trochu stratene…
Elena 29.11.2019
P.S.:
Iba sťahovaví vtáci sa vracajú.
Iba stromy majú dosť času, aby mohli žiť v spomienkach…

30.05.2026
Akosi tu pribúda spratkov, ktorí ubližujú. Neviem či tí rodičia sú natoľko výchovne zanedbávajúci deti, alebo či sa taká ťažká patológia nesie v rodinách, nejaké degenerovanie genetické. Nie, nie je normálne, ak tu spratkovia páchajú brutálne činy – nemožno to skryť za pubertu a detské výčiny, ani za nehody a náhody. Za dieťa zodpovedá rodič, i za škody [...]
29.05.2026
Niekedy mi neveríte a myslíte si, že nehovorím pravdu. A niekedy si myslíte, že zrejme len žartujem. Preto je také ľahké hovoriť vám pravdu… Nie sme tu doma, aj keď mne sa váš svet zdá prekrásny – napísala som vám kedysi. A kto z vás tomu uveril? Veru, ešte v roku 2021 som vám to prezradila, že nás hľadajú a celá tá fraška s kovidom v skutočnosti [...]
27.05.2026
V tejto jedenástke blogov budem hovoriť o veciach, o ktorých by sme nemali mlčať. Pozrime sa spolu na tento bordel, ktorý ŽSR vyrobili. Ľudia s dobrým srdcom včera i dnes sa ozývali a zúfalo volali o pomoc pre tie holuby. No a vedenie ŽSR na to kašľalo, len prázdnych sľubov sa dočkali, že vraj zajtra to poriešia, povedali im včera. Bez vody a jedla im tam tie holuby [...]
Celá debata | RSS tejto debaty