Sú také dni, že nie sme na miestach, kde chceme byť.
Pred dvomi rokmi som v tento deň bola v Banskej Bystrici. Bol pekný a teplý jarný deň – svietilo slnko, pofukoval mierny vánok, šumeli ním stromy a po nebi plávali pokojne veľké žiarivo biele oblaky.
Bola som v Banskej Bystrici, no priala som si byť v Indii. Bez zaváhania by som vkročila na horiacu hranicu. Za mojim synom, s ktorým sme sa v ten deň lúčili.
Po prvý raz po 7 dňoch som v ten deň nebola v bielom.
Po celé tie dni do 0404 som v bielom chodila, aby som dokázala vôbec vykročiť a vybavovať potrebné veci okolo súdnej pitvy, kremácie, pôžičky na pohreb pre moje dieťa…
Hej, pred dvomi rokmi som Maroška videla posledný krát.
A jeho vrahyňa si žije pohodlne a spokojne, akoby nikoho nezabila. Spoločnosť ju spravodlivo nepotrestala za smrť môjho dieťaťa, dostala iba podmienku a zákaz činnosti na 4 roky.
To ja mám život, akoby som bola vojnovým zločincom.
Dnes by som si priala byť v Afrike.
V niektorých afrických krajinách totiž existuje zvyk, že vinník – vrah prichádza za trest žiť do rodiny obete.
Áno, to by som pokladala za spravodlivý rozsudok – prajem si z celého srdca, aby vrahyňa môjho dieťaťa musela prísť k nám, aspoň na týždeň. Aby videla, naplno prežila, precítila a pochopila to, čo spôsobila. Všetko to naše utrpenie, smútok a bolesť, zúfalstvo, aj všetky tie následné veci, ktoré jej čin v mojej rodine vyvolal…
Od páchateľky sme sa nedočkali ani slova ospravedlnenia či aspoň ľútosti nad tým, čo zavinila. Rúfus patrí k tým, čo majú dvierka v mojom srdci – a tak o pravde a svedomí jeho slovami –
„život náš, ty temný, krásny, krutý, všetko si ber, iba jedno nie. Celý vesmír do neho sa zrúti, ak by človek stratil svedomie. Mal by oči, ale bol by slepý. Sýty by bol a žil o hlade. Prázdny ako pohodené črepy na zemi, v tej krásnej záhrade…“
A preto si veľmi prajem, aby táto spoločnosť konečne zmenila prístup k obetiam trestných činov – aby iní ľudia v budúcnosti už nemuseli podstupovať všetko to, čo podstupujeme my – ja a moja rodina.
Aby obete dostali primeranú podporu a pomoc – tak ako je to bežné vo vyspelých krajinách sveta – pretože v súčasnosti sú prístupom spoločnosti na Slovensku obete systémovo týrané.
Aby bol vinník potrestaný spravodlivo – a nielen iba zdanlivo. Pretože spravodlivý trest pre vinníka je základom k tomu, aby obete mohli uveriť tomu, že na svete existuje dobro a dá sa ísť ďalej….
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 4.4.2016
Prísť o dieťa je pre matku niečo, ...
Celá debata | RSS tejto debaty