otvorene

Teroristické útoky zasa raz naberajú na obrátkach. V Londýne v noci zaznamenali dokonca viacnásobný incident. Fúha, zamrazilo ma – Londýn – je tam práve teraz na dvojtýždennom pobyte moja sestra, šťastná stará mama. Neter žije s rodinou v Londýne, majú mesačnú dcérku… A tak pouvažujme zasa raz o realite terorizmu. No hej, dnešný […]

Záhumnie – poznáte aj vy to čarovné slovo? Dedinské záhumnie – tak práve o ňom bude reč v dnešnom blogu. A hej, ako vidíte – vrátila som späť jedenástku Čas detstva, dopíšem ju, pretože nie som zbabelec a nebudem na kolenách, až do konca budem stáť… Ale poďme k tým záhumniam… Záhumnie… Jedno z najkrajších slov […]

Medvedicu Ingu dnes zastrelili. To bolo to posledné, čo som dnes potrebovala počuť. Vlastne som to vedela, len čo som v dnešnej Pravde videla titulok „Za chyby ľudí asi zaplatí medvedica životom“. V tom je ťažké to „bremeno, ktoré nesieme“ my intuitívci. Že presne vieme. Dnes v mojom blogu krátko a tvrdo o medvedici Inge, aj o zodpovednosti za […]

Drobné rúčky, ktoré sa vás držia okolo krku, a zároveň i za srdce. Nežný dôverčivý úsmev, ktorý by ste za nič na svete nevymazali nejakým klamstvom či bezohľadnosťou. Nadšením žiariace oči, kvôli nim by ste vyliezli i na sklenený vrch po tri citróny. To sú naše deti. Takže, áno, dnes ráno v mojom blogu o deťoch ku Dňu detí. Dieťa… Prvý […]

Záhradu milujem – je to čarokrásny svet. Plná záhadných zákutí, tajomných pokladov a objavov, ktoré sa odkrývajú zvedavým detským očiam. S kľukatými chodníkmi, za každou zákrutou sa otvára nová perspektíva. Ach, áno, záhrada môjho detstva – ožije opäť na chvíľu v mojom dnešnom blogu. Záhrady milujem od detstva… Mali sme obrovskú záhradu, […]

Slovo „úprimne“ podľa slovníka cudzích slov znamená bez pretvárky, otvorene, ale aj skutočne, pravdivo, naozaj, nefalšovane. Býva teda spojené s niečím silným a intenzívnym, prenikajúcim nielen pod kožu, ale kdesi hlboko – žeby až k srdcu? No dobre, nebudem dnes obranne ironizovať, na chvíľu naozaj odtiahnem záves v mojom záverečnom jedenástkovom – a teda […]

Začiatok horúceho dňa sa ohlasuje dnes už skoro ráno aj u nás v horách. A ja v mojom blogu uvažujem o tom, aký ten dnešný deň bude pre mňa… Ešte včera… Stáva sa pomaly tradíciou, že cestou z Blavy v autobuse plačem. Premietala som si kadečo tou cestou – necestou, skutočne nič v živote nie je náhodné – a zjavne ani to, že cestujem domov […]

Naozaj, naozaj, naozaj – sú to silné slová. Čo máme v živote také naozaj, naozaj, naozaj – uvažujete o tom niekedy? No hej, ja o tom uvažujem práve teraz. V dnešnom blogu o tom, čo je v mojom živote naozaj, naozaj, naozaj dôležité Čo by som v živote chcela naozaj, naozaj, naozaj… nájsť niekoho kto mi bude pozorne načúvať kto ma bude pokladať […]

Na okenný rám zosadol vtáčik, Krehký a zvláštne dojímavý. Zaštebotal, zvedavo pozrel na Teba. Odletel. Otvoríš okno a nastavíš tvár dňu. Dych sa ti zatají, pretože svet je prekrásne miesto Privrieš oči, vietor šumí v korunách stromov, cítiš jeho závan na tvári ako dych neviditeľnej bytosti. Otvoríš oči a nebom plynú oblaky, na oblohu vychádza slnko. Zhlboka sa […]

Dni si skladáme z okamihov, ktoré ukladáme do pamäte. Skladáme ich ako do skrine do nášho vedomia, podvedomia, alebo aj nevedomia. Vieme sa k nim vrátiť, niekedy vedomo, inokedy ich možno z pamäte i po veľmi dlhej dobe vyvolať inak (odborne, hypnózou). Ja sa snažím tie pozitívne čriepky končiaceho dňa vždy večer vytiahnuť na chvíľu. Mám zrakovú pamäť, takže si […]