otvorene

Skutočne ma desí tá filozofia v spoločnosti, ktorá sa rozmáha na Slovensku vo vzťahu ku medializovaným prípadom pochybení v zdravotníctve s následkom smrti pacienta. Pripadá mi bagatelizujúca úmrtia našich detí, rodičov, partnerov či iných najbližších ľudí v dôsledku neposkytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti.

V duchu filozofie „sme predsa všetci ľudia, a máme právo robiť chyby“ či „nikto nie je neomylný“ sa úmrtia našich blízkych, zavinené nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany lekárov, berú v tejto spoločnosti, ako by to bolo niečo prirodzené a samozrejmé, s čím treba priebežne jednoducho rátať.

A pritom pacientov, ktorí ešte mohli žiť, no už sú mŕtvi práve v dôsledku nekvalitne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, podľa medializovaných informácií u nás pribúda. Len za minulý rok dostal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyše 1600 podnetov ohľadne podozrenia na problémy v poskytovanej zdravotnej starostlivosti, t. j. ide o viac ako 4 podozrenia na pochybenia v zdravotníctve denne.

Tí, ktorí sledujú správy a informácie v slovenských médiách len v priebehu ostatných dvoch mesiacov mohli počuť o viacerých úmrtiach ľudí, zapríčinených nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany nemocníc.

Medzi nich patrí aj môj syn.

Ľutujem, ale nemôžem sa stotožniť s filozofiou „chybička se vloudila“.

Je predsa rozdiel, či svojou nedôslednosťou spôsobíte presolenie polievky alebo zabijete človeka. To prvé je síce nepríjemné, ale napraviteľné. To druhé nie.
Nemožno preto z môjho pohľadu rovnako pristupovať k obom druhom vzniknutých chýb.

Žiadam nulovú toleranciu spoločnosti voči pochybeniam lekárov – veď ide o ľudské životy. Ich omyly už nemožno napraviť a drastickým spôsobom ovplyvňujú život nielen samotného pacienta (respektíve jeho smrť), ale celoživotne tragicky zasahujú aj životy jeho blízkych v rôznych oblastiach. O tom by mohli rozprávať mnohí z nás.

Navyše – slovenskí lekári si vybojovali (otvorene povedané – vydieraním štátu získali!!!) platy nadštandardné k platom ostatných profesií v našej spoločnosti, takže podľa môjho názoru by aj preto mali svoj výkon úmerne tomu poskytovať nadštandardne bezchybne oproti ostatným profesiám. Vtedy sa oháňali náročnosťou a zodpovednosťou svojej profesie za životy a zdravie pacientov.
Hej, uvedomujem si, že nie všetci lekári stáli v radoch vydieračov „bojujúcich za svoje oprávnené platové požiadavky“ (tie by som pokladala za oprávnené, ak by sa zvyšovali platy všetkých profesií v tomto štáte na dôstojnejšiu úroveň). Rovnako si uvedomujem, že nie všetci lekári sa správajú nečestne a bezohľadne, či zanedbávajúco voči svojim pacientom. Za ľudský prístup a záujem o môjho syna aj týmto úprimne ďakujem pani doktorke, ktorá moje dieťa mala v starostlivosti ako detská neurologička.
Ibaže je aj druhá skupina lekárov – tí, ktorí svojim nezodpovedným či neodborným konaním zavinia smrť niekoho nám blízkeho, spravili si zo svojho pracovného miesta viacúväzkový biznis a nimi zavinené úmrtie pacienta, ktorý im zveril do rúk svoj život a zdravie, je pre nich „chybou, na ktorú má každý nárok“.

A ja hovorím – NIE. Dosť.
Nemyslím si, že by sme mali akceptovať takýto postoj, ktorý nám tu niekto v spoločnosti predkladá ako samozrejmosť. Je to pohodlná filozofia, bohužiaľ – výhodná len pre jednu stranu.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska v médiách uvádza, že možno nebudeme mať za 10 rokov lekárov ochotných operovať kvôli neochote riskovať následky za pochybenia, pokladám to za zavádzajúce tvrdenie. A vyhlásil tiež, že už 25 rokov hovoria o chýbajúcich štandardoch diagnostických postupov ako vhodných krokoch, podľa ktorých by lekári mali vyšetrovať a liečiť. Nuž, mali za ten čas sami už dávno podobné štandardy zostaviť ako Asociáciou pre lekárov odporúčané postupy, aby znížili riziko ohrozenia či poškodenia pacientov.

Žiadam nulovú toleranciu spoločnosti voči pochybeniam lekárov s následkom úmrtia pacienta či závažného poškodenia jeho zdravia. O trestoch za pochybenia lekárov, ktoré v súčasnosti môžu dostať a o ich primeranosti nabudúce.

Predná Hora, 1. máj 2014