otvorene

Cha-cha, zajtra je prvý apríl, môj najobľúbenejší deň hneď po narodkách a meninách. Prvý apríl je pre mňa sviatok, ako Vianoce, Silvester či iné podobné dni. Vtedy je deň, kedy môžem klamať a klamať a klamať a ešte raz len klamať, a popri tom nepočujem od mamy či kamarátok: „Prestaň s tými žartíkmi, veď nie je prvý apríl!“  No tento rok si musím pripraviť plán. Aby sa ušlo mojich žartíkov každému! Od rána do večera! Ha!

Tajná Aprílová misia, časť – 0: miesto diania – Škola, Utorok, 1. apríl, 7.29 miestneho času

Žiadnu misiu sme ešte nemohli rozbehnúť, pretože sa zatiaľ iba schádzame do triedy. O minútu zvoní na prvú hodinu. Fyzika. Úprimne povedané – nuda. Vždy mi pomaly zatvára oči, pretože učiteľka tak nudne (teda, aspoň podľa mňa) a monotónne rozpráva. Si píšte, že všetci spíme.                                                                                                                                          

Cŕŕŕŕŕŕŕŕn! končí zvonec moje úvahy. Pani učiteľka drží rekord na krátke trate, do našej triedy príde za 31 sekúnd. Rýchlejší je iba riaditeľ, lenže on vyrazí už cez prestávku. Tak teda, naše milované Mačiatko je už tu. Prezývka jej prischla kvôli každodennému, či skôr každohodinovému výroku „vy moje mačiatka“. Tých ďalších 44 minút a 29 sekúnd nejdem opisovať. Nuda. Driemanie. A písanie poznámok.

Tajná Aprílová misia, časť – 1: miesto diania – Škola, Utorok, 8.20 miestneho času                                     

Cez prestávku sa konala porada o tom, ako dobehneme učiteľku slovenčiny. Boli nápady:

1,špendlíky – Nie, staromódne

2,lepidlo – Nie, staromódne

3,Oliať učiteľku vodou – trapošina

4,Áno, áno to je ono! Zvieratko! A aké? Ááááááá, to je presne ono!!!

Tajná Aprílová misia, časť – 2: miesto diania – Škola, Utorok, 8.24 miestneho času                                  

Za okamih by malo zvoniť. Hlavný aktéri = najlepší klamári. Ja a môj spolusediaci Marek. Totálne Esá v klamaní. Keby za každé jedno naše klamstvo odpadla polovička tehly zo školských budov, stálo by už len štvrť jedálne.

Cŕŕŕŕŕŕŕŕn! moja veľká herecká rola začína v premiére. Pani učiteľka je držiteľka posledného miesta času na krátke trate. Jej čas je 3 minúty a 15 sekúnd. Vstupuje do triedy a ja jej absolútne vystrašeným hláskom vypoviem: „Pani učiteľka, pomóc, v triede je myš!“

„A kde sú ostatné dievčatá?“

„Od strachu ušli do záchodov!“

Chlapci sa len v kúte ticho smejú popod nos. Všetko ide zatiaľ podľa plánu.

„Myš? Preboha, už len to nám chýbalo“ zakvílila učiteľka. „Marek, choď za pánom školníkom, nech ju nejako chytí“.

„A čo je on kocúr?“ spytuje sa Marek.

„Nerečni a choď ho pohľadať“ vraví učiteľka na ceste ku dverám.

„A Vy, pani učiteľka, kam ste sa vybrali?“ spytujem sa so záujmom.

„Ja idem len do vedľajšej triedy, kým nevyženiete tú myš, príď ma potom zavolať.“

„Cha, tak to ste trafili do čierneho“ myslím si „slovenčinu aj tak mávame niektoré dni až dvakrát.“

Marek chvíľu blúdil okolo budovy školy, naoko hľadal školníka. Pani učiteľka už netrpezlivo vykukovala cez dvere susednej triedy (ani tam sa vďaka nej neučili, piataci nám cez prestávku za to aj poďakovali).

„No tak čo je? Kde je?“ pýtala sa netrpezlivo.

„Kto?“ vytreštil nechápavo oči Marek. Už aj zabudol, prečo ho poslala vonku.

„No predsa školník, Marek, kde je ten školník?“ netrpezlivo prestupovala medzi dverami.

„Jaj ten, tak ten tu nie je, išiel k zubárke. Ale vraj len pred chvíľou, takže nikto nevie, kedy sa vráti.“

„Och, beda, tak už neurobíme nič“ lamentovala učiteľka.

Dvaja piataci sa iniciatívne ozvali, že nám tú myš chytia. To, našťastie, učiteľka rázne zamietla.

„Nie, deti, ďakujem, ste zlatí“ usmiala sa na nich milo. „Ale tá myš by vás mohla uhryznúť, a čo potom?““

„A vy, seďte potichu v triede“ pohrozila nám prstom, kým sa zavrela  v susednej triede, „aby ste tú myš nevyplašili a niečo vám nespravila, cez prestávku už čosi vymyslíme.“

Zapadli sme do triedy, Marek zaťukal na záchody a pribehli aj ostatné dievčatá. Posadali sme si, Marek si sadol na učiteľskú stoličku a mňaukal. Hurónsky výbuch smiechu.                                                

Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa zjavil riaditeľ. No to je riadne bláznivý prvý apríl. Bude prúser!!!  

„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa prísne. Pozerá na Mareka, ten vyplašený z jeho náhleho objavenia zostal sedieť na učiteľskom mieste. „Kde je pani učiteľka?“

„No,“ odpovedá váhavo Marek, „ona je… je vo vedľajšej triede.“

„A prečo neučí?“ zamračil sa riaditeľ.

„Lebo, no lebo…“ zahabkal Marek.

Tak som sa zapojila. „Prosím, pán riaditeľ, pani učiteľka sa tam skryla, lebo sa bojí myši.“

„Akej myši?“ nechápal. „Vy máte v triede myš? Kde je? Kto ju doniesol?“

Zakrútila som hlavou. „Nemáme. Nikto. To bol iba taký prvoaprílový žart“ vysvetlila som.

„A ona sa zľakla, hoci ju ani nevidela a ušla sa skryť až do susednej triedy?“ rozosmial sa riaditeľ. „No to sa vám podarilo.“ Pokrútil hlavou, ešte raz sa zasmial. „Choďte ju teraz zavolať, že už som tú myš chytil.“ A smejúc sa odišiel.

Marek šiel zaklopať na susednú triedu.

„Pani učiteľka, myš tu už nie je. Pán riaditeľ ju chytil.“

Pani učiteľka sa zjavne potešila. Vykročila s úsmevom, vo dverách sa ešte otočila a povedala kolegyni: „Vidíš, vravela som, že riaditeľom musí byť chlap. Ako by nám dajaká ženská chytila tú myš?“

Zazvonilo.

Tak toto bola jedna z mojich Utorkových rozprávok, ocenených v priebehu rokov v súťaži Došinského rozprávkový Gemer (táto konkrétne v roku 2009).

Predná Hora, 5.8.2014