otvorene

Chcete dnes senzáciu, založenú na faktoch? Až dve, sľubujem. A ja síce nesľubujem často, ale som známa tým, že sľuby vždy plním. Takže čítajte a uvažujte…

Veríte v nezávislosť slovenských súdov?

Aj na Mikuláša a Ježiška veríte?  Prečo nie,  prosím vás, čím sa tieto dve oblasti líšia v miere naivity?

Pozrite si – rýchlo, kým to nestiahnu – na yutube link:

‪#‎bajankova‬ ‪#‎harabin‬ ‪#‎justice‬ ‪#‎sud‬ ‪#‎sudy‬ ‪#‎sudca‬ ‪#‎ginn‬ ‪#‎spravodlivost‬‪#‎justicia‬ ‪#‎slovensko‬
https://www.youtube.com/watch?v=YQ6p0quINAw

O čo ide? Dôkaz uverejnený novinármi z GINN, ktorý získali mimoriadne závažné konkrétne informácie o tom, ako vyzerá a funguje „nezávislosť“ slovenských súdov v praxi, na najvyšších miestach…

To, čo podaktorí už dávno vedia (či aspoň tušia) – ovplyvňovanie sudcov „v nezávislom slovenskom súdnictve“… existuje a je to smutná realita Slovenska. To je téma môjho dnešného – 11. a teda posledného – Augiášovho chlieva.

Veríte na spravodlivosť v slovenskom súdnom systéme?

Že nie ste takí  naivní? Dobre robíte, že neveríte. Zlé na tej nedôvere, ktorá je na Slovensku voči súdom a sudcom veľmi vysoká, je iba to, že sa nevieme rozhýbať k činu ako národ a žiadať bezodkladnú a radikálnu zmenu takého naničhodného súdnictva.

O mimoriadne nízkej morálnej úrovni podaktorých sudcov som písala v tomto blogu už opakovane. Poukazovala som na nesprávne postupy voči obetiam, na prázdne sľuby Fica o tom, ako zmení po voľbách (ešte vo volebnom programe v roku 2002) postavenie obetí trestných činov, napríklad ako zavedie samostatné čakárne pre obete, aby nemuseli vyčkávať na pojednávanie spolu s páchateľom… Sľuboval pre obete trestných činovzaistiť prvotriednu starostlivosť, rozširovanie podmienok ich štátneho odškodňovania a mali sa stať stredobodom záujmu celého súdneho systému.

Ale veď to poznáte, Fico už toho nasľuboval toľko…

Jeho naivní voliči ho predsa budú voliť, nech tára akokoľvek…

Nuž tak. Namiesto slušného prístupu tohto štátu ku obetiam trestných činov Slovensko dodnes nenapĺňa ani len zo strany EÚ predpísané štandardy, ktoré mali splniť do novembra 2015.

Je smutnou pravdou, že sa dnes oplatí na Slovensku byť páchateľom trestného činu a nie jeho obeťou, pretože obete nielenže nie sú podporované, ale sú dokonca sekundárne týrané systémom pôvodne určeným na ich ochranu.

Mali by mať sudcovia extrémne nadštandardné výhody?

Sudcovia získali od Fica nadštandardné zvýšenie svojich už beztak nadštandardných platov i ďalšie výhody v závere minulého roka, kedy „učiteľom ani dôchodcom nebolo z čoho“. Ktovie začo.

Deti nie sú tovar

Nie, nebude to o rozsudku-nerozsudku nad lekárkou, v dôsledku závažnej chyby ktorej zomrel môj syn. Robím dnes výkop za ďalšie dieťa – malého Marka.

Výkop za malého Marka a jeho starú mamu…

Poviem vám pár slov o ich príbehu.

Sami si spravte názor o úžasne odbornom rozsudku, vynesenom Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorým bolo dieťa odňaté zo starostlivosti starej matky – pretože matka má naň väčšie právo.

Ibaže stará matka sa o chlapca starala po celé tie roky, počas ktorých matka syna videla tak tri razy do roka – opustila ho oficiálne ako štvormesačného – pobývala v zahraničí (keďže pani nepoznám osobne, čo tam robila sa nevyjadrím).

Vyjadriť sa ale chcem ku konkrétnym faktom, ktoré z jej „lásky ku synovi“ trčia ako koly z plota. Počas tehotenstva žiadala o interrupciu, po jej neúspešnom prevedení zažalovala nemocnicu. Lásku k dieťaťu v tom čase údajne prejavovala fajčením, pitím alkoholu i konzumáciou kokaínu. Odborníkom v pomáhajúcich profesiách je teraz  jasné, že také materinské správanie zanecháva na dieťati stopy celoživotne. Zanechalo.

Ibaže jedného dňa sa matka náhle rozhodla za každú cenu dieťa – už 7-ročného školáčika – vziať so sebou do Švajčiarska (žeby sa dovzdelala ohľadne poskytovania dávok pre slobodnú matku s dieťaťom??!).

A tak neohlásene, za porušenia všetkých možných v SR platných zákonov a vyhlášok– t. j. protiprávne – bol malý Markus minulý piatok 13.5.2016 v obci Brehy odvlečený priamo z triedy základnej školy, bez vecí, za jeho zúfalého kriku a náreku. To všetko v prítomnosti sociálnej pracovníčky. Zostala po ňom v triede len taška s knihami a bundička.

Podrobnosti o tomto príbehu spravodlivosti na slovenský spôsob nájdete v článku Malého prváčika násilím odvliekla sociálka rovno z triedy!  v blogu Moniky Kozielovej

http://monikakozelova.blog.sme.sk/c/418647/maleho-prvacika-nasilim-odvliekla-socialka-rovno-z-triedy.html?ref=najcit24hod

Kde je dobro dieťaťa, ktorým by sa mali riadiť všetky štátne orgány v tomto štáte ako najvyšším imperatívom?

O závažnom porušení práv dieťaťa a jeho viktimizácii zo strany štátnych orgánov (ku ktorým pracovníčku ÚPSVaR určite treba zaradiť) píšem dnes ombudsmanke pre deti Tomanovej, za svoj trojtisícový mesačný plat sa snáď rozhýbe k činu bezodkladne (a pre istotu aj ombudsmanke Dubovcovej). Na prípad upozorňujem aj Národné centrum na ochranu detí pred týraním, zanedbávaním a zneužívaním. Ibaže matka je už s dieťaťom na neznámom mieste – od piatku, 13.5.2016 – je to najdlhší čas  v živote, aký s ním vôbec sama strávila.

Čo dodať?

Ide doslova o sekundárne týranie dieťaťa orgánmi, ktoré boli pôvodne určené na jeho ochranu. Kto bude zodpovedný za sekundárnu viktimizáciu a retraumatizáciu dieťaťa takýmito úradnými postupmi?

Neviem, naozaj neviem, či mi je viac ľúto Markusa a jeho starej mamy, roky sa starajúcej o neho s láskou, alebo Slovenska, nás všetkých, s takouto justíciou na krku…

Veríte ešte stále v slovenské súdnictvo?

Lasciate ogni speranza (zanechajte všetku nádej)…

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 17.5.2016