otvorene

Nájsť si v súčasnosti prácu vonkoncom nie je jednoduché – najmä ak ste taký typ ako ja. Nevynikám silou, nemám vodičák, dokonca ani ten preukaz, ktorý treba na prácu s potravinami.

Na druhej strane zasa mám aj celý rad prednosti  –  napríklad viem opravovať záchod, teda za pomoci youtube (a nie je to ťažké, poviem vám, problémom bolo len pomalé internetové pripojenie, takže sa mi nenačítalo celé video.  Ale základ bol dobrý, malo to potenciál).

Je mojou veľkou prednosťou, že som ochotná sa učiť, som veľmi učenlivá. A mám aj chuť do práce – neohŕňam nos nad žiadnou robotou, keďže študujem VŠ a rôznymi prácami sa snažím privyrobiť si. Počas školského roka som napríklad prekladala odborné články z rumunčiny a dovolím si tvrdiť, že by som teraz vedela na základe toho spraviť poradenstvo v sexuologickej oblasti pre každého Rumuna. Mojim najlepším kamarátom sa v tej dobe stal google prekladač.  A tiež som vykladala sny – som v tom fakt dobrá, dostávala som veľmi ďakovné ohlasy.

Ale poďme k súčasnosti. Teraz vám popíšem, ako som si hľadala prácu dnes – pretože počas letných prázdnin by som si chcela zarobiť. Že na čo? Nuž, rada by som zbohatla a postavila si dom (aspoň z Lega).

Svoje sny som začala realizovať tým, že som si otvorila internetový prehliadač s portálmi, ktoré ponúkajú prácu. Fíha, tých jesto, určite si niečo nájdem.. .

A tak som začala hľadať.

Prvý inzerát ponúkal prácu pre partiu murárov. Mám síce nejakých kamarátov, ale obávam sa, či by murárov zahrali dôveryhodne, preto by sme tam nemohli ísť.

Druhý z inzerátov ponúkal prácu kuchára – pizzera s praxou – o čom bolo potrebné predložiť doklady. Prax mám, čože o to, s Photoshopom (je to program na úpravu fotografií a tak podobne, som v ňom dobrá), takže problém by nebol ani v praxi, ani v dodaní akéhokoľvek dokladu o praxi… Avšak obávam sa,  že v priebehu týždňa by som prišla aspoň o tri prsty. Tak nič.

Tretí inzerát bol z podobného súdka  – hľadali v ňom pracovníka na prípravu varených raňajok a desiat pre hotel. Ha, to by takisto nebol problém, ale pri mojom kuchárskom umení by to pre niektorých mohli byť raňajky posledné. Tak aj z tejto práce zišlo.

Štvrtý inzerát – uff. Hľadajú zubárku, za výhodných finančných podmienok. To by som mohla vziať, nie? Však ku zubárke chodím, dokonca pravidelne, takže presne viem, aké má vybavenie a čo všetko robí. Chcelo by to len trochu praxe, ale veď tú by som získala v priebehu týždňa či dvoch. A keby tam bola šikovná sestrička a ukázala by mi, ktorá vŕtačka a nástroj na čo slúžia, tak by som sa zacvičila raz-dva. Nepáčilo sa mi na tom len to, že šlo o prácu na dobu určitú – teda, pravdaže, v mojom prípade – pracovala by som len dovtedy, dokým by mi na to neprišli…

No, poďme radšej ďalej. V piatom inzeráte ponúkali tiež nejakú prácu z oblasti zdravotníctva. Nejaké rehabilitácie – masáže. Veď to vôbec nemôže byť ťažké, youtube by mi s návodom iste pomohol ako vždy – nie? Nepáčila sa mi na tom len ich pracovná doba – nerozumiem, prečo tých ľudí chceli masírovať v noci  – ja predsa v noci spím.

Ale aj šiesty inzerát sa niesol v duchu práce súvisiacej so zdravotníctvom. Šlo o predávanie akýchsi krémikov na omladenie. Bolo potrebné poslať fotku a používať tie ich prípravky i na sebe, alebo sa aspoň tváriť, že ich používame. Pravdepodobnosť, že by ma na to miesto prijali bola skutočne vysoká, pretože vyzerám veľmi mlado – podľa niektorých tak na 12 rokov.

A predstavte si, vyzerám dokonca tak mlado, že stretávam denne pouličných predajcov paušálov, no nikdy mi neponúkajú ich výhodný paušál. Minule ma síce nejakí ľudia s papiermi v rukách na ulici oslovili – potešila som sa –  po chvíli som však zistila, že nie sú z Telekomu ani z O2, ale z náboženskej sekty.

Ale späť k ponukám práce – takže s krémikmi na omladenie by som životné terno spraviť mohla, ibaže je to priďaleko, až v Bratislave. Tak ďalšia premárnená osudová šanca.

Siedmym inzerátom som sa dostala ku práci v lese. Čože o to – les mám rada. Rada sa v ňom prechádzam, aj huby rada zbieram – jedáva ich s obľubou  moja stredná sestra v akomkoľvek množstve. Problém bol, že chceli akéhosi lanovkára, drevorubača i traktoristu – mohla by som byť podľa potreby všetkým, ale obávam sa, že by to bolo len jeden deň, prvý i posledný v mojej kariére lesáka, a možno aj firmy.

Po chvíľke hľadania som našla ďalší inzerát. Otvorili sa mi oči – hej, naozaj mám vyššie ambície ako byť kuchárkou či predavačkou krémikov. TO bol ten správny inzerát – hľadali riaditeľa veľkej medzinárodnej firmy. MŇA. Už som sa videla ako sedím za veľkým stolom, pijem čaj a usmievam sa. Kývnem rukou a môj osobný šofér pristavuje auto.

Rýchlo som inzerát rozklikla, aby ma nebodaj niekto nepredbehol. Potrebná bola znalosť nemčiny –trochu ma to zarazilo, nemecky viem dosť chabo. Ale zase s mojim dobrým kamarátom google prekladačom by sme to mohli zvládnuť. Navyše, každý správny riaditeľ má svojho zástupcu – toho by som všade posielala. Lenže čo keby ochorel? To by som prišla o miesto veľmi rýchlo.

Ešte teda radšej niečo pohľadám. Veď do večera času dosť…