otvorene

Z projektu pôvodne plného ideálov sa stalo NIČ.

Nie uskutočneným referendom o brexite – a jeho výsledkom – ale už samotnou skutočnosťou genézy tohto spolku.

Čože o to – idea to bola krásna, kdesi tam dávno pred vznikom celého spolku –

vízia harmonického spolunažívania rovnocenných národov, vzájomnej spolupráce a podpory. Asi ako keď pri vstupe do manželstva si partneri sľubujú vernosť a zdieľanie dobrého i zlého.

Ale realizácia tohto charizmatického nápadu bola pod psa.

Vzletné predstavy rýchlo narazili na realitu. Tak to v živote dopadá, keď vzájomnú lásku a podporu prekryje honba po zisku pre seba a namiesto básnikov berú do rúk veci ekonómovia…

Aj lobby nadnárodných spoločností…

Takže realizácia mala od sľubovaného na míle ďaleko.

Prvou zlou vecou bolo, že ten zväzok sa ukázal ako skutočne podivný, plný klamstiev a neférových krokov, o rovnocennom postavení už  v úvode nemohlo byť ani reči.

Hoci zdravý rozum na začiatku nás mohol varovať, keby sme ho všetci mali. Vstúpili by ste – ak chcete seriózny a trvalý vzťah – azda do manželstva s niekým, kto sa vás snaží získať štýlom „mám prachy“? O toto totiž pri vstupe do EÚ u nás šlo – aké to bude pre nás ekonomicky prínosné, výhodné, koľko toho od EÚ dostaneme.

A tak je to prezentované i doteraz – vari ste nevideli reklamné šoty o tom, koľko nám EÚ dáva?

Bola to však realita?

Druhou zlou vecou bolo, že namiesto sľubovaných ekonomických prínosov pre všetkých sa EÚ stala nekonečným žráčom peňazí členských štátov – „prispievateľov“. Efektivita a účelnosť ich vynakladania však bola úplne mizivá a účel ani zďaleka nesledoval prospech štátov a ich občanov, ale rôznych lobby (ako v prípade „pôžičky Grécku“, kedy si Slovensko dokonca požičalo, aby mohlo požičiavať).

Koho spolok vlastne podporoval?

Treťou zlou vecou bolo, že najväčší prospech z členstva mali najväčší „spolučlenovia – lumpi“ – tí, ktorí falšovali už od začiatku hospodárske výsledky, podvádzali v štatistikách a namiesto zbalenia kufrov sa dočkali nekonečného „zachraňovania“, skutočne ako v patologickom závislom partnerskom vzťahu – kde jediný, koho by sme mali naozaj zachraňovať, sme my sami a nie patologicky sa správajúci partner.

Čas plynul, ilúzie sa rozpadali.

Štvrtou zlou vecou bolo, že namiesto vylepšovania života bežných občanov sa spoločné fungovanie zvrhlo na normatívnu byrokratickú dirigenciu príkazov a zákazov – riešili čo kde sadiť, pestovať, aké pomenovania výrobkov či energetický výkon spotrebičov možno používať, …

Namiesto prospechu prazvláštne súdne spory s členskými krajinami za nepodstatné, či až absurdné veci, ktoré skrsli v hlavách bruselských úradníkov. Vedeli ste o tom, že aj Slovensko je v súčasnosti v niekoľkých súdnych sporoch s EÚ práve za nenaplnenie nalinkovaných predpisov…

Život bežných občanov tak bruselskí úradníci neuľahčovali, ale komplikovali. A zrejme im to bolo jedno, s kráľovskými platmi a všemožnými výhodami sa na svetelné roky vzďaľovali od potrieb obyčajných občanov a pochopenia ich problémov.

A tak je súčasná pozícia EÚ v očiach bežných ľudí žalostná.

Oprávnene žalostná. A to je piatym problémom, pretože sklamaní ľudia prestali konceptu európskeho spoločenstva veriť a vedia, že sú klamaní.

Vzťah sa nerozpadá vtedy, keď dostanete úradný doklad o rozvode, ale vtedy, keď prestanete tomu druhému veriť. A keď pochopíte, že chýba vzájomnosť, že nič spoločne nezdieľate.

Nie, nie som prekvapená výsledkom simulovaného mediálneho hlasovania kde dve tretiny občanov dali najavo, že chcú odchod Slovenska z tohto spolku. Vy áno?

Čo záverom…

Ja osobne si myslím, že rozpad EÚ už nastal.

A je úplne jedno, ako dopadlo to ich hlasovanie.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 24.6.2016

P.S:: Podľa predbežných výsledkov brexit. Ale človek nikdy nevie, aké „náhle prekvapenia“ prinesie sčítanie hlasov…