otvorene

Sú v živote situácie, v ktorých sa musíme rozhodovať, voliť si z alternatív. Vedú nás pritom rôzne veci – často sú to vonkajšie okolnosti a možnosti, ktoré ovplyvňujú našu voľbu najviac, inokedy zodpovednosť a ohľad na iných, blízkych. Najsilnejšie voľby sú však tie, ktoré vyvierajú priamo z hĺbky nášho srdca. Takže dnes o životných voľbách, cene za ne a o tom, čo by mal urobiť generálny prokurátor.

Čo sú životné voľby?

Životné voľby sú situácie, v ktorých si vyberáme z možností a táto voľba nás posunie z nášho dovtedajšieho života niekam inam. Niekedy ich dôležitosť chápeme (výber štúdia, práce, partnera – čo pravdaže neznamená, že náš výber neprinesie i ťažkosti). Inokedy sa zdajú zanedbateľné, no zasiahnu do nášho života významne (skočíte na kúpalisku do vody a poškodíte si chrbticu, alebo sa s niekým stretnete raz v živote a hlboko vás to ovplyvní). Niekedy vieme už dlhú dobu, že si budeme voliť (výber štúdia, práce), často však voľby prichádzajú do nášho života náhle, nečakane a my sa rozhodnúť musíme.

Aké sú moje životné voľby?

Ako som žila a ako by som žila, keby žil Maroško, som písala opakovane (Odčítanie času 11. – Ako by som žila, keby…, aj v článku Odčítanie času 7. – Dievča, ktoré chcelo žiť tak šťastne). Viem tiež, ako by pokračovala moja cesta po smrti môjho syna, keby som nemala aj dcéry. Potrestala by som páchateľku za smrť môjho dieťaťa ihneď, bez hier na spravodlivosť. Chápem, že tento postoj zrejme nemôže plne porozumieť nikto, kto nezažil smrť svojho dieťaťa, ktorú niekto iný zavinil. Pokojne by som prijala trest, alebo by som zomrela, na tom nezáleží.

Aké sú voľby v prípade, že niekto zabije vaše dieťa?

Sú rôzne možnosti, jedno však nemôžete – nemôžete žiť život taký, ako ste ho žili doteraz. Páchateľ zabil nielen vaše dieťa, ale istým spôsobom aj vás. Preto sa vám po celý čas prihováram obrázkom náhrobného kameňa, ktorý pripomína, že je iné pochybiť presolením polievky a iné zabitím človeka, s trvalými následkami na život jeho blízkych.

Pokladám za chorú spoločnosť, ktorá umožní páchateľovi smiať sa do tváre rodičovi obete. Tak to bolo prednedávnom v USA v prípade pedofila, na ktorého sa vrhol zúfalý otec dievčaťa, ktoré pedofil utýral a skladoval v mrazáku (3.6.2016, pluska.sk v článku VIDEO: zúfalý otec sa v súdnej sieni vrhol na vraha svojej dcéry, ten sa mu vysmial do tváre ).

Pokladám za chorú spoločnosť, ktorá chráni práva páchateľov na úkor práv obetí a obete systémovo týra.Na nespravodlivosť a nesprávnosť v prístupe Slovenskej republiky som poukazovala v mojom blogu opakovane, aby som pomohla ďalším obetiam a nemuseli podstupovať to, čo som zažívala ja a moja rodina. Dva a pol roka prešlo od synovej smrti, no len teraz sa uzaviera proces s páchateľkou, od marca čakáme na začatie občianskoprávneho pojednávania vo veci odškodnenia, pretože tento štát neberie na obete trestných činov žiadny ohľad a neustanovuje povinné doriešenie náhrady škody v trestnoprávnom konaní, čo by riešenie veci skrátilo a zefektívnilo. A to ešte v našom prípade konali štátne inštitúcie rýchlo, sú obete pochybení lekárov, ktoré nemajú prípad uzavretý ani po 8 či viac rokoch. Páchateľ si v tomto štáte spokojne žije svoj život, dokonca aj naďalej pracuje, nemá najmenší dôvod snažiť sa vec ukončiť.

Dokážete si to predstaviť, že by ste takto trpeli po taký dlhý čas, v ustavičnej neistote a jatrení rany? V takej situácii nemožno upustiť od hnevu a smútiť za svojim dieťaťom (dobre viem, ako by mal proces smútenia prebiehať), pretože rana sa nemôže hojiť, ak vám v nej niekto ustavične babre. A hnev je jedinou silou, ktorá vám môže pomôcť pohnúť veci dopredu.

Som presvedčená, že situácia v tejto spoločnosti z hľadiska zbytočných úmrtí ľudí sa nepohne dopredu – nezlepší sa, kým aspoň jeden lekár nebude primerane potrestaný za smrť pacienta, ktorú zavinil.

Aká je voľba môjho srdca?

Nie je jednoduché rozhodovať o niektorých veciach v situácii, keď máte zodpovednosť za svoje deti. Musíte myslieť na tisíce detailov.

Maroško mal právo na život – a chcel žiť, tešil sa zo života. Odkedy zomrel, je to „celé zle“… Nepíšem o mnohých veciach, ktoré zažívam a robia zo života mne i deťom nočnú moru – načo aj? Snažím sa byť deťom oporou, zaistiť ich finančne ako vládzem, rozosievať humor a radosť, pokúšam sa kráčať dňami držaním sa úžasných okamihov a pohody. Ale zažívam chvíle hlbokého zúfalstva, príliš hlbokého.

Hej, včera nadránom som dopísala list pre generálneho prokurátora.

Nestačí mi, že páchateľka bola formálne uznaná za vinnú. Poukazujem na nesprávnu kvalifikáciu skutkovej podstaty trestného činu a jeho zjavnú neprimeranosť. Žiadam ho, aby podal mimoriadne dovolanie – aby táto spoločnosť potrestala páchateľku nielen formálne, ale aj reálne, aby bolo zadosťučinené spravodlivosti.

Vyčkám na jeho odpoveď.

Takže – ste na ťahu, pán generálny prokurátor. Nielen v mene môjho syna, ale v mene všetkých obetí trestných činov – lekárskych pochybení na Slovensku.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 12.7.2016

P.S.: NKD 11. a záverečný. Ale čas čakania na odpoveď prokurátora si skrátime ešte jednou jedenástkou…