otvorene

Aký by bol váš ideálny svet? Nie, nemyslím teraz na svetový mier a všeobecné blaho, ale len taký váš súkromný svet Number 1. Uvažujete o tom niekedy? Ja teda áno – pravdaže, nad mojim súkromným ideálnym svetom – a keďže zajtra budem mať rozcestovaný deň, tak ešte dnes dáme pár slov o svete, ktorý pokladám za ideálny pre seba, o úžasných ľuďoch a ešte o niečom, veď uvidíte.

Môj svet Number 1 – aký by bol?

Asi vás sklamem. Môj súkromný ideálny svet by nebol ideálny. Pretože ani ja nie som ideálna. Ale bol by môj.

Určite by bol plný stromov a zvierat, jasné, mám rada prírodu.Určite by som v takej verzii sveta chovala koňa, možno 2 – lebo dievčatá rady jazdia – a ja by som sa rada naučila jazdiť tiež.  Aj mačky, pretože nás sprevádzajú životom a každá z nich je veľká individualita. A mali by sme doma určite i psa – páčia sa mi vlkodavy, ale zrejme by to namiesto vlkodava v mojom svete Number 1 skončilo dvomi či tromi psami z útulku, neurčitej farby a plemena, ktoré by nás chytili za srdce.

Samozrejme, že v mojom ideálnom svete by som mala dom so záhradou – ale mne by skutočne stačilo, aby každá z mojich dievčat mala svoju vlastnú izbu. Dokonca som si kreslievala taký dom, pretože som človek, ktorý dokáže hodne snívať – a tak mám dôsledne premyslené, čo by kde v tom dome malo byť a prečo. V mojej záhrade by som spokojne hrdlačila, v tomto som nepoučiteľná.

Môj svet Number 1 by bol plný ľudí. Poznám veľmi veľa úžasných ľudí, láskavých a statočných, zdanlivo nenápadných. Mám rada obyčajných ľudí – skromných a životne múdrych, ktorí dokážu iným trpezlivo načúvať bez toho, aby ich hodnotili. Bol by tam priestor na obyčajné ľudské chyby. A rada sa rozprávam i s úplne neznámymi ľuďmi, na zastávke, či pri cestovaní. Blog má výhodu v tom, že dokáže osloviť mnoho ľudí, aby získali nejakú informáciu a uvažovali o nej, ale nikdy to pre mňa nenahradí bežný život – realitu a ozajstný rozhovor.

Ideálny svet pre mňa by bol úplne obyčajný. Pozostávajúci zo všedných dní a tých najobyčajnejších okamihov. Nikdy som nemala hysteroidnú túžbu byť výnimočná, vynikať, som tímový hráč, rada spolupracujem. Aj v práci si cením spoluprácu a ľudský prístup viac ako čokoľvek iné, mám rada svojich kolegov a načúvam im – to je môj štýl riadenia. Síce mám dlhú,dlhú dovolenku, ale bola som tam dnes pozrieť, a predstavte si, kto ma tam čakal…

Hej, musím chodiť i počas dovolenky do Revúcej aspoň dva razy týždenne, pretože u nás na Prednej Hore sme bez obchodov. A tak všetko, skutočne všetko čo potrebujeme, musím doniesť z Revúcej. Moje ľavé plece by vám o tom vedelo rozprávať (nákupy nosím nielen v rukách, ale i vo veľkej taške na pleci). K veľkým nákupným snom pre mňa patrí dyňa – i keď ju mám veľmi rada, vliecť ju v rámci ďalších nákupov bežne nezvládam.

So všetkou svojou zodpovednosťou v živote sa vyrovnávam čestne. A tak by som to robila aj v mojom ideálnom svete – len by som jej nemala toľko iba na svojich pleciach.

Môj svet Number 1 – aký by nebol?

Nezodpovednosť. Nespoľahlivosť. Podrazy. Násilie. Klamstvá. Strach. Nič z toho by nemalo v mojom ideálnom svete miesto.

Aký by bol môj ideálny svet práve dnes?

V mojom ideálnom svete by dnes bol ktosi, kto mi naozaj dokáže načúvať, doma a nie kdesi v tramtárii v Južnej Amerike. Pretože moc, moc, naozaj moc potrebujem jeho skúmavý pohľad, múdry úsmev a pomocnú ruku. Ale i tak počujem jeho tichý hlas: „udělej jenom malej krok, Eleno, úplně malinkatej, protože kupředu kráčíš srdcem, ne nohama“. 

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 21.7.2016

P.S.: V mojom ideálnom svete by som možno niekedy plakala kvôli sebe. V tomto svete to nerobím – ale plakala som, keď sme v rámci celonárodnej súťaže boli ja i moje dievčatá ocenené, Jazmínka získala dokonca i hlavnú cenu celej súťaže, iba Svetlanka nie (mala vtedy 12 či 13 rokov?, už ani neviem, potom si už neverila a nechcela radšej nič písať).  A jej báseň je prekrásna, o strome, ktorý stojí pri našej bytovke – veď posúďte:

Starý strom pod oknom

Strom starý stojí pri ceste, k nebu vystiera vetvy, keď svieti slnko, prší dážď či vejú chladné vetry.

Oknom naň rada pozerám, opustený tam stojí

a často nad ním rozmýšľam

či sa niečoho bojí, či trápi ho tiež voľačo a či sa ticho smeje v tých chvíľach dňa, keď listami potichu vietor veje.

Strom starý stojí pri ceste, mnohé už zažil časy,

ja často nad ním rozmýšľam ako sa cíti asi…