Otvorene 6. – Ako liečime Rumunov. . .

Stalo sa dobrým zvykom, že televízia v správach, ktoré sú aj na slovenské pomery brutálne, prinesie varovanie, aby ich nepozerali deti a ľudia, ktorí majú citlivejšiu povahu.

Nuž, práve teraz napodobujem tento dobrý zvyk a varujem čitateľov môjho blogu, ktorí majú charakter a svedomie, ale nie dostatočne pevný žalúdok, aby v tomto štáte strávili čokoľvek, nech radšej nečítajú pred obedom a po obede. Ja – pravdaže – by som bola najradšej, keby sme takéto veci nemuseli čítať vôbec. A aby sme o nich nemuseli písať, pretože nič také by sa rozhodne diať nemalo.

Ibaže sa deje. A preto musíme…

Takže v dnešnom blogu sa porozprávame o tom, ako na Slovensku liečime Rumunov.

Odkiaľ sa vzal príbeh…

Nuž, poviem vám z môjho pohľadu naozaj nechutný príbeh. Nie, nevymyslela som si ho – priniesli ho 30.10.2016 noviny.sk (www.noviny.sk/slovenskemu-zdravotnictvu-dlhuje-tisice

a dnes prostredníctvom facebooku ho posúvali ďalej Pacientske kauzy na Slovensku.

A keďže podľa môjho názoru takéto prípady posúvať ďalej treba, čítajte.

Príbeh na zamyslenie a zaplakanie…

Na Slovensko prišiel pracovať 54-ročný Rumun József. Ibaže hneď v prvý deň svojho pobytu u nás mal riadnu smolu – stihol sa zoznámiť s 3 sanitkami i chorým fungovaním slovenského zdravotníctva.

Na prechode pre chodcov ho neďaleko ubytovne predpoludním zrazila sanitka. Tlačila ho pred sebou asi 10 metrov a skončil s tromi zlomenými stavcami.

Prepravná sanitka, ktorá ho zrazila, zostala na mieste nehody, kde policajti priebeh udalosti vyšetrovali.

Do nemocnice ho dopravila druhá sanitka. Tam mu oznámili, že za nemocnicu musí platiť. Jeho argument, že platiť by mal ten, kto ho zrazil, nevzali do úvahy a tak z nemocnice odišiel. Nemal peniaze na takúto liečbu. Mal i tak za základné úkony, ktoré mu spravili, zaplatiť 280 eur.

Rozhodol sa radšej odísť zo Slovenska. Večer mu však prišlo zle a pán, u ktorého bol ubytovaný, zavolal rýchlu zdravotnú pomoc. Veď mohlo ísť o dôsledky dopoludňajšej nehody – vnútorné krvácanie, traumu… Bol to slušný človek. Preto zaplatil za Rumuna 120 eur, bez čoho by ho vôbec neošetrili, takže ho zdravotníci vzali do sanitky a odviezli ho na ošetrenie do nemocnice v Nových Zámkoch.

Tým sa Rumunov pôvodný dlh voči slovenskému zdravotníctvu 280 eur, zvýšil o ďalšie ošetrenie a hospitalizáciu, takže má dlh aktuálne okolo 2000 eur.

V čom bol problém podľa zdravotníkov…

Rumunsko síce je v EÚ od roku 2007, ale Rumun nemal so sebou európsky poistenecký preukaz.

V čom je problém podľa mňa…

Tento zdravotnícky systém je chorý. Zdravotníctvo sa zmenilo na ryžovisko. A ako som už v ktoromsi z mojich blogov Otvorene napísala – ja by som, na rozdiel od Ministerstva zdravotníctva SR nehovorila na Slovensku o „systéme zdravotného poistenia“ ani zo srandy. Lebo podľa mňa žiadny systém tu nie je.

Žiadny zdravotník zodpovedne nemôže bez dôkladného vyšetrenia posúdiť závažnosť zranení a skutočnosť, či človek Rumun – Nerumun nie je v ohrození života (veď môže mať vnútorné krvácanie).

Prioritnou úlohou zdravotníkov je zachraňovať ľudské životy, a nie zachraňovať Slovákov platiacich zdravotné odvody. Keby umrel a dodatočne by zistili, že poistenie mal, tak by aneticky skonštatovali, že mal mať preukaz pri sebe?

Navyše platbu za zdravotnícke úkony, súvisiace s nehodou, by skutočne mal platiť vinník nehody. O čom tu pochybovať?

Záver…

Ja súcitím s tým pánom Józsefom z Rumunska. Musel to byť pre neho hrozný zážitok – prísť do cudzej krajiny za prácou, aby zlepšil situáciu svojej rodiny a vrátiť sa domov zranený a s dlhmi.

Je chorý a amorálny taký systém, v ktorom ak vás niekto zrazí, tak to najskôr zaplatíte vy, zadlžíte sa a potom to budete na slovenských súdoch od páchateľa po dlhé roky vymáhať, ak vôbec niečo vymôžete. Ja si myslím, že v takom „systéme spravodlivosti“ sa skutočne oplatí byť len páchateľom.

A je jedno, či ste Rumun alebo Nerumun… Platiť náklady za ošetrenie by mal jednoznačne a bezprostredne vinník nehody.

Pretože v takto fungujúcom systéme sa nedá hovoriť o spravodlivosti.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 30.10.2016

P. S:: Ach, hej, je mi z tohto príbehu zle. Vám nie?

Iskričky 3. – Sucho a možnosti riešenia. ..

09.08.2026

Sucho a problémy s ním spojené zasahujú nás všetkých. Ale i tak tu nepotrebujeme arabských investorov – ako som nedávno v blogu písala – a ak sa už máme zadĺžiť, ako to navrhuje Kaliňák, tak potom určite nie kvôli zbrojeniu, ale na závlahové systémy https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2026/08/04/pozooor-7/. Pozrime sa preto na niektoré aspekty tohto [...]

Pozooor 11. – A keď už sme pri tých Indoch. . .

08.08.2026

Určite nie je v poriadku zbiť indického študenta, ktorý nič zlého nerobil, tak ako sa to v tomto týždni stalo na Slovensku. Nie je v poriadku ani to, že ho v takom stave nepreviezli sanitkou na operáciu do Bratislavy, však šlo o neodkladnú starostlivosť. Nie je v poriadku ani ten čin zo strany polície kvalifikovať len ako priestupok – však mal zlomenú čeľusť a lícnu [...]

Pozooor 10. – Ceuta a la Amnesty International. . .

07.08.2026

Amnesty International má skutočne podivuhodné nápady, povedala som si zadumane, keď som ich príspevok videla. Podľa nich máme dbať hlavne na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť chudáčikov, ktorí sa privalili do Ceuty. Akým právom nám tu vešajú na krk hordy príživníkov? Články o Ceute, kde podľa niektorých zdrojov sa navalilo až okolo stotisíc migrantov, sa [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,473
Celková čítanosť: 12360208x
Priemerná čítanosť článkov: 3559x

Kategórie

Archív