Nechcela som vidieť zomierať svoje dieťa – tieto slová povedala Marta Fülöpová, matka ťažko postihnutého dieťaťa.
Dnes vám – ako vidíte z prvých riadkov dnešného blogu – porozprávam silný príbeh, ktorý ma neskutočne chytil za srdce. A moju ďalšiu moju zvláštnu koincidenciu, ktorá s ním úzko súvisí. Veď posúďte sami.
Rozhodnutie…
Pred časom som v mojom blogu v článku Mama píše 9. – Rozhodnutie uverejnila úryvok z mojej práce, ktorú som napísala ako scenár už pred piatimi rokmi.
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/03/07/mama-pise-9-rozhodnutie/
Je to príbeh o tom, že život občas píše riadne kruté príbehy. Je to príbeh o tom, že nikto z nás nemá ten správny návod ako vyriešiť zložité životné situácie. Je to príbeh ženy, ktorej lekári oznámili, že čaká postihnuté dieťa.
Ako by ste sa v takej situácii zachovali vy sami?
Čo všetko by ste zvažovali?
A ako by taká situácia zmenila váš život?
Viete povedať so stopercentnou istotu, aké riešenie takejto situácie je správne? O tom všetkom je ten príbeh. Vlastne som v závere blogu dala link na celú prácu na e.knihách. A tu je opäť, takže ak chcete, čítajte.
https://eknizky.sk/rozhodnutie/?no_frame=1
Zažila som taký príbeh?
Nie, nezažila.
Mala som syna s postihnutím, ale Maroško mal problémy v dôsledku pôrodnej traumy.
Šlo o fiktívny príbeh. Ibaže život ukázal, že nejde o fiktívny príbeh. Pretože také príbehy, ako píše samotný život, nedokáže dať dokopy žiadny scenárista.
24 týždňov…
Budeme môcť i posúdiť, či naozaj scenáristi zachytia realitu dostatočne polaritne, podobne ako je to v živote. Film 24 Wochen sa koncom októbra dostali i do slovenských kín. Je to príbeh, v ktorom ide o rozhodovanie tehotnej ženy, či sa jej má narodiť dieťa s ťažkým postihnutím. Je zdanlivo fiktívny príbeh. Ibaže naozaj?
Nechcela som vidieť zomierať svoje dieťa…
Tieto slová povedala Marta Fülöpová, matka ťažko postihnutého dieťaťa v článku s rovnakým názvom. Článok priniesol Konzervatívny denník Postoj 1.11.2016.
https://www.postoj.sk/18390/nechcela-som-vidiet-zomierat-svoje-dieta
Zažila tento príbeh na vlastnej koži. Lekári jej oznámili, že čaká ťažko postihnuté dieťa. A jej rozhodovanie nebolo ľahké. Nebudem písať ako sa rozhodla. Ak chcete, prečítajte si jej príbeh.
Je to silný príbeh. A hej, nikdy to nie je ľahké rozhodovanie.
Záverom…
Viete čo ma teší na celom tomto príbehu? Že v spomenutom článku sa do diskusie nezapojili obvyklí slaboduchí diskutéri takýchto tém, ale citliví a vnímaví ľudia.
Záverom…
Ach, hej, dobre, dnes som taká „namäkko“, že dáme jednu otázku. Akú? Čo ma dnes naozaj úprimne potešilo?
Hm, mám nového kamaráta – z Polcesty. Minule som si odtiaľ doniesla Kocúra (ako viete všetci, ktorí čítate môj blog už dlhšie). No a dnešný kámoš, ktorý so mnou zajtra skoro ráno putuje do Bratislavy a potom v sobotu poobede domov.
Idem ešte bez neho počkať moju kolegyňu ku Kauflandu, cestuje sem a ide s nami do Bratislavy tiež. Ale potom už budeme stále spolu…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 7.11.2016
P. S.: Ach, hej, môj nový kámoš. Už mi chýba len Shrek.
Veľmi silný príbeh, ja sama neviem ako by ...
Celá debata | RSS tejto debaty