otvorene

Nechcela som vidieť zomierať svoje dieťa – tieto slová povedala Marta Fülöpová, matka  ťažko postihnutého dieťaťa.

Dnes vám – ako vidíte z prvých riadkov dnešného blogu – porozprávam silný príbeh, ktorý ma neskutočne chytil za srdce. A moju ďalšiu moju zvláštnu koincidenciu, ktorá s ním úzko súvisí. Veď posúďte sami.

Rozhodnutie…

Pred časom som v mojom blogu v článku Mama píše 9. – Rozhodnutie uverejnila  úryvok z mojej práce, ktorú som napísala ako scenár už pred piatimi rokmi.

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/03/07/mama-pise-9-rozhodnutie/

Je to príbeh o tom, že život občas píše riadne kruté príbehy. Je to príbeh o tom, že nikto z nás nemá ten správny návod ako vyriešiť zložité životné situácie. Je to príbeh ženy, ktorej lekári oznámili, že čaká postihnuté dieťa.

Ako by ste sa v takej situácii zachovali vy sami?

Čo všetko by ste zvažovali?

A ako by taká situácia zmenila váš život?

Viete povedať so stopercentnou istotu, aké riešenie takejto situácie je správne? O tom všetkom je ten príbeh. Vlastne som v závere blogu dala link na celú prácu na e.knihách. A tu je opäť, takže ak chcete, čítajte.

https://eknizky.sk/rozhodnutie/?no_frame=1

Zažila som taký príbeh?

Nie, nezažila.

Mala som syna s postihnutím, ale Maroško mal problémy v dôsledku pôrodnej traumy.

Šlo o fiktívny príbeh. Ibaže život ukázal, že nejde o fiktívny príbeh. Pretože také príbehy, ako píše samotný život, nedokáže dať dokopy žiadny scenárista.

24 týždňov…

Budeme môcť i posúdiť, či naozaj scenáristi zachytia realitu dostatočne polaritne, podobne ako je to v živote. Film 24  Wochen sa koncom októbra dostali i do slovenských kín. Je to príbeh, v ktorom ide o rozhodovanie tehotnej ženy, či sa jej má narodiť dieťa s ťažkým postihnutím.  Je zdanlivo fiktívny príbeh. Ibaže naozaj?

Nechcela som vidieť zomierať svoje dieťa…

Tieto slová povedala Marta Fülöpová, matka ťažko postihnutého dieťaťa v článku s rovnakým názvom. Článok priniesol Konzervatívny denník Postoj 1.11.2016.

https://www.postoj.sk/18390/nechcela-som-vidiet-zomierat-svoje-dieta

Zažila tento príbeh na vlastnej koži. Lekári jej oznámili, že čaká ťažko postihnuté dieťa. A jej rozhodovanie nebolo ľahké. Nebudem písať ako sa rozhodla. Ak chcete, prečítajte si jej príbeh.

Je to silný príbeh. A hej, nikdy to nie je ľahké rozhodovanie.

Záverom…

Viete čo ma teší na celom tomto príbehu? Že v spomenutom článku sa do diskusie nezapojili obvyklí slaboduchí diskutéri takýchto tém, ale citliví a vnímaví ľudia.

Záverom…

Ach, hej, dobre, dnes som taká „namäkko“, že dáme jednu otázku. Akú? Čo ma dnes naozaj úprimne potešilo?

Hm, mám nového kamaráta – z Polcesty. Minule som si odtiaľ doniesla Kocúra (ako viete všetci, ktorí čítate môj blog už dlhšie). No a dnešný kámoš, ktorý so mnou zajtra skoro ráno putuje do Bratislavy a potom v sobotu poobede domov.

Idem ešte bez neho počkať moju kolegyňu ku Kauflandu, cestuje sem a ide s nami do Bratislavy tiež. Ale potom už budeme stále spolu…

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 7.11.2016

P. S.: Ach, hej, môj nový kámoš. Už mi chýba len Shrek.