otvorene

Hm, hm, hm… Dnes vám prezradím niečo, čo o mne neviete, ani netušíte. Napíšem vám dnes o mužovi, ktorého obdivujem. Páči sa mi originalita jeho spôsobu myslenia, jeho človečenskosť, nie jeho politická orientácia – v tej sa nezhodneme. Takže už je jasné, že v dnešnom blogu točíme o nejakom politikovi.
Dáme o ňom reč, pretože už som dnes jeden blog písala o slovenskom ministrovi zahraničných vecí, v súvislosti s tou kauzou – nekauzou a jeho postojom k nej – a keďže tento pán, o ktorom bude teraz reč, má jednu naozaj peknú myšlienku v súvislosti s ministrovaním zahraničných vecí – veď ju sem dám, uvidíte – tak o ňom pár slov napíšem.
Áno, ale zatiaľ vám neprezradím jeho meno…

O čom to je…
Je to človek, ktorý si podobne ako ja, vážil slobodu. Nedával žiadne veľké filozofie, ale dokázal povedať veľké veci života múdro a jednoducho. Áno, mne sa moc páči, ak ľudia dokážu podstatu niečoho veľkého, povedať jednoducho a obyčajne.
A ten sľúbený ministersko-zahraničný citát? Píše v ňom o tom, že človeku ku šťastiu nepotrebuje veľa. Tu ho máte…
„Človek ku šťastiu nepotrebuje veľa. Chce mať domov, chlieb s maslom, tu a tam pohár piva, ženu, ktorú má rád a ktorá má rada jeho, deti, nejakú tú prácu, ktorú robí rád a ktorá je užitočná, a zdravie. To je všetko… Človek nemusí byť ministrom zahraničia, aby bol šťastný. Ale najviac zo všetkého človek potrebuje slobodu. Chce voľne dýchať…“
Takže tak. V podstate sa v predstave šťastia zhodujeme – také malé ľudské šťastie, obyčajný všedný život (teda až na to pivo, pravdaže, ktoré ja nepijem) – nepochybne, človek nemusí byť ministrom zahraničných vecí, aby bol šťastný.

Ešte niečo z jeho životných múdier…
„Keď sa človek vie dívať na veci, tak sa do nich zamiluje.“
Pravdaže, to tiež pokladám za pochopenú životnú múdrosť – vedieť sa dívať pod povrch vecí a vidieť krásu v tých najobyčajnejších veciach. Oveľa viac si cením veci urobené doma, vlastnoručne, ako tie najluxusnejšie značky, s tými u mňa nepochodíte. Moja najobľúbenejšia značka je Made in JA.
A skutočne moc, moc, moc obdivujem „tvorcov“ – ľudí schopných prerobiť na vianočné ozdoby staré vypálené žiarovky, šišky, oživovať veci, ktoré by už niekto vyhodil. Ľudí so spoločnou značkou – „made in JA“.

Citát, ktorý sa mi od neho najviac páči…

Ten múdry pán mal – podobne ako ja – hlbokú úctu k životu. A povedal aj toto:
„Ono, kamaráde, moc málo lidí ví, jaký je život krásná věc. Velký dar od anonymního dárce. Nechce, aby sa o něm vědělo…“

Kto to je, ten múdry pán…

Ach, jaj, ak dumáte, kto z predstaviteľov našej politickej scény by mohol takéto múdra vykladať, tak to veru dumáte zbytočne.
No pravdaže, aj nejaká tá úžasná kniha s ním spojená by sa našla. Chcete vedieť čie sú tie životné múdra?
Hm, hm – čítali ste niekedy knihu Viktora Fischla Hovory s Janem Masarykem? No tak už viete. Jasné, politické názory Jana Masaryka nie sú moja šálka kávy, ale tie jeho životné múdra mi rezonujú v duši.
A je ich v tej knihe ešte podstatne viac, tých hlbokohlbokých človečín a životných múdier.

Záverom…

Nie, nie, nie, hru na jednu otázku nie. Ale dám záverom ešte jeden jeho citát, srší z neho jeho zmysel pre humor aj hlboká ľudskosť:
„Lidí nejsou andělé. Kdybych byl všemohoucí Pánbůh, tak bych nechal i andělům sem – tam nějakou chybičku. On to asi taky udělal. Jinak by ráj musel být náramně nudné místo…“
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 25.11.2016

P.S.: Lavička môjho syna pri hojdačkách. Ach, hej, život je veľký dar…