Veď hej, kto z nás by už nemal rád rozprávky? A tak sa dnes začína ešte táto rozprávková jedenástka pre všetkých, ktorí si uchovali srdce dieťaťa a neboja sa to priznať sami sebe. Rozprávky sú múdre, hovoria nám to, čo potrebujeme počuť, aby sme zmúdreli i my.
Kde bolo, tam bolo, bol raz modro-modrý vták. Rád sedával na veľkom tmavosivom kameni na brehu mora a počúval šum jeho vĺn, ktoré mu pripomínali svet dávnych čias. Díval sa na biele čajky, slobodne poletujúce nad morom a prial im šťastný let. Jeho perie sa belaso ligotalo v slnečných lúčoch, odrážajúcich sa v zlatistých zábleskoch na vodnej hladine.
V jeden deň sa rozhodol, že do kameňa vyryje to, čo sa naučil o živote a čo jeho srdce pokladá za správne.
Myšlienka, ktorú modro-modrý vták dnes napísal na kameň, znela:
Hodnota dobrého skutku sa nemeria jeho veľkosťou, ale jeho úmyslom.
Záverom…
Keď si to uvedomíme, dokážeme oceniť dobro, ktoré pre nás spravili iní nezištne – pretože potom chápeme, že dobrý skutok vo svojej realizácii nemusí byť vždy dokonalý, ale podstatné je, že vychádza z úprimného záujmu, zo srdca.
Ach, áno, je naozaj dôležité dívať sa pod povrch vecí. A potom necítime žiadny hnev, iba vďačnosť, lebo dokážeme porozumieť láskavému úmyslu.
Dobrú noc…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 12.2.2017
Celá debata | RSS tejto debaty