otvorene

Kto opraví pokazenú budúcnosť Slovenska? A kedy tak spraví? Lebo naše smerovanie podľa mňa teraz dobré nie je.

O tom dnešný blog.

Zmeny v spoločnosti a zmeny v ľuďoch…

Nejdem písať o všetkom, čo nefunguje. V 89 sme začali v tejto spoločnosti rozvíjať lásku, pravdu a spravodlivosť – ako sa nám to podarilo? O koľko viac ich teraz máme? Ľudia sa viac uzavreli do svojich domovov. O pravde a spravodlivosti škoda aj hovoriť. Do našich životov sa vkráda sociálna korózia až anómia.

Prešlo štvrťstoročie a namiesto po kolená v blate sme v ňom pod pazuchy. Navrávať si, že sa ponoríme po krk a potom už zrazu bude lepšie asi nemá zmysel, však? Lebo nebude. Sme plní klamstiev z tej skvelej sľubovanej cesty, sme plní sklamania z nenaplnených očakávaní, sme plní strachu z budúcnosti, do ktorej sa už nehrnieme, ale nás do nej tlačia.    .

Kouč Vladimír Synek výstižne povedal, že žijeme v hodnotovom vákuu. Kde nie sú hodnoty, je jednoduché presvedčiť kohokoľvek o čomkoľvek. Pretože tam, kde je prázdno, možno dať hocičo. Pretože tak možno hlásať falošné hodnoty a vydávať ich za našu pravú, a dokonca aj jedinú možnú cestu. A kde nie sú spoločné hodnoty, tam nie je demokracia…

Ak nekráčame spoločne jedným smerom s pocitom zmysluplnosti, potom sa stávame stádom, ktoré tou „jedinou správnou“ cestou ženú. Je to pravdivé a pre nás všetkých mimoriadne dôležité na uvedomenie si stavu vecí.

„Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta a trvalo 40 rokov, kým prišla zmena. Nebol totiž problém dostať Izraelitov z Egypta. Problém bol dostať Egypt z Izraelitov.“ Tieto slová Vladimíra Syneka pokladám za moc a moc výstižné pre dnešnú dobu. Nie, z našej generácie netreba dostať spomienky na socializmus, pretože túto dobu treba s niečím porovnávať. Treba z nás dostať ilúziu o tom, čo teraz budujeme…

Malé chybičky, ktoré treba časom vychytať…

Ani zďaleka tu nejde o to. Práve naopak, tento štát riadia ľudia, o ktorých kompetentnosti i čestných úmysloch si myslím svoje. Zrejme aj Synek, pretože tiež pomenoval jasne, že keď riadite rušeň, chodíte na pravidelné preskúšavanie, no keď riadite štát, nemusíte preukazovať žiadnu spôsobilosť.

Ak snívate, že v tejto spoločnosti vychytáme malé chybičky a „už bude dobre“, je to omyl. V skutočnosti mi pripadá naše smerovanie ako Titanik – tí pri moci verejnosti predhadzujú rôzne štatistiky ako bude populácia starnúť, a ako nebude mať kto pracovať na dôchodky.

A pritom máme štvrťmiliónovú armádu údajne nezamestnateľných ľudí. Táto situácia predsa jasne poukazuje na to, že systém by mal viac aktivizovať, pretože veľkej skupine ľudí umožňuje nesnažiť sa získať pracovné návyky. V kombinácii s vyššie spomenutým starnutím obyvateľstva a chýbaním pracovnej sily je štvrťmiliónová armáda nezamestnateľných obrovský problém.

Ja si preto myslím, že v záujme budúcnosti Slovenska je potrebné namiesto dovážania zahraničnej lacnej pracovnej sily zo všetkých síl zaškoľovať týchto ľudí. Nedá mi to – vrátim sa k socialistickým časom s povinnou prácou pre všetkých. Len minimum ľudí vtedy nepracovalo, všetci mali pracovné návyky. Tak kde sa tu štvrť milióna nezamestnateľných vzalo? Poslali nám ich sem Rusi, alebo ich doviezol Kotleba?

Videla som minule v médiách analýzu, aké dôchodky naši mocní Slovákom plánujú v roku 2030, či v roku 2060. Nuž, podľa týchto analýz neplánujú ani mzdy veľmi zvyšovať, keď dôchodky by mali tvoriť cca 51 až 53 percent pôvodnej mzdy.

A že nie som sama, kto vidí problémy…

Predstavte si, v nedeľu o nich hovoril v diskusnej relácii na TA3 i poslanec Paška. Ja som z jeho preslovu počula cca 3 minúty, ale zjavne tie správne – pretože práve hovoril, že EÚ je v krízovom stave, rovnako aj bezpečnostný systém, zhoršuje sa spoločenská aj ekonomická situácia. Podľa neho je hlavnou úlohou udržať na Slovensku pokoj.

Bolo by príliš jednoduché a príliš krátkozraké zvaľovať vinu na sociálne siete a tváriť sa, že ich obmedzením sa problém vyrieši, drahí poslanci.  Pravdu neumlčíte, ani nezmizne, ak ako pštrosy strčíte hlavu do piesku.

Podľa mňa je hlavnou úlohou Slovenska radikálne zlepšiť život občanov a prestať zadlžovať štát. Potrestať jeho rozkrádačov a namiesto hromadného dovozu lacnej pracovnej sily dať ľuďom prácu a dôstojné mzdy. Len tak dáme tomuto štátu budúcnosť.

Záverom…

Hej, stále si tak idealisticky predstavujem tento svet ako dobré miesto pre všetkých. A z celého srdca by som si priala, aby sa v tejto spoločnosti kazili len hodiny – som už raz taký romantický idealista.

Ibaže smer, akým ideme teraz a Smer, s akým teraz ideme, k tomu rozhodne nesmeruje…

Elena K. Ištvánová    Blava, 24.3.2017