otvorene

Teroristické útoky zasa raz naberajú na obrátkach. V Londýne v noci zaznamenali dokonca viacnásobný incident.

Fúha, zamrazilo ma – Londýn – je tam práve teraz na dvojtýždennom pobyte moja sestra, šťastná stará mama.  Neter žije s rodinou v Londýne, majú mesačnú dcérku…

A tak pouvažujme zasa raz o realite terorizmu.

No hej, dnešný Londýn…

Nočný útok, ktorý médiá označili ako potenciálne teroristické incidenty, viedol zrejme k smrti niekoľkých ľudí, ich počet podľa správ zatiaľ kolíše, bolo niekoľko ľudí zranených ťažko a množstvo ľudí ľahšie.

Ďalšie útoky v Európe možno podľa mňa ešte v dohľadnej dobe očakávať, pretože obvykle funguje dominový efekt, takže jeden útok spúšťa aj ďalšie, ktoré sú pripravované.

Terorizmus  a dnešok…

Ak bezpečnostní analytici hovoria, že útoky tohto typu už odstrániť nedokážeme, rozhodne nežartujú.

Do Európy prišlo už priveľa migrantov, ktorí sa nedokážu prispôsobiť miestnej kultúre  a ktorých životný štýl je so západnými hodnotami jednoducho nezlučiteľný. Aj keby boli pozitívne prijímaní úplne bezproblémovo (čo rozhodne nie sú), tak rozpor odlišností životného štýlu by u nich vyvolával silný tlak a nespokojnosť. Aj skúsenosti v západnej Európe s doterajšími skupinami migrantov ukázali, že ich nedokázali primerane začleniť. Nie, obvykle neútočili oni sami, ale ich potomkovia, ktorí pochopili, že  stratili korene úplne, sú ani ryba – ani rak a nepatria ani do pôvodnej vlasti, ktorej sa rodina drží srdcom, ale ani do novej vlasti, v ktorej reálne žijú.

Je to cenná skúsenosť, z ktorej sa môžeme poučiť – ak naozaj úprimne chceme niečo nové, musíme sa toho starého pustiť raz a navždy, definitívne.

Riešenie problému…

Nuž, bezpečnostní analytici rozhodne nežartujú. Nevidím riešenia ani ja – nie je problém nepustiť do Európy nových migrantov, dokonca ani vyhostiť všetkých tých, ktorí prišli v posledných piatich rokoch.

Problémom je, že nevieme nič spraviť s tými, ktorí tu sú usadení v prvej a druhej generácii. Mnohí z nich sa dostatočne neprispôsobili súčasnému európskemu životu, inde zasa vytvorili priveľké skupiny, spoločenstvá pôvodného životného štýlu (takže sú miesta, kde sa i v západnej Európe uplatňujú už ich pravidlá).

Každý taký útok je zlo…

Pre obe strany – pre Európanov, aj pre migrantov. Nielenže prináša utrpenie, zabíja, zanecháva bolesť. Ale u bežných ľudí narastá aj nedôvera voči prisťahovalcom, klesá ochota im pomáhať, narastajú bariéry. Je to podľa mňa otázka času, kedy sa naozaj ocitne Európa tvárou v tvár situácii existenčného ohrozenia.

Dnes ešte väčšina ľudí žije v sladkej naivite. Plynie náš každodenný život – veď áno. Zdanlivo sa nič nedeje. Áno, život každého z nás plynie – akoby to tak malo ísť tým  svojim bezpečným tempom a spôsobom navždy. Aj moja dcéra spravila vo štvrtok úspešne štátnice, včera dievčatá grilovali a vytešovali sa ovocnému šalátu (robím ho úžasný, dám recept v niektorom blogu). Ibaže niekto v tom istom čase už plánoval zabíjať, pripravoval smrť nevinných ľudí.

Ako ďalej…

Polícia dáva odporúčania, čo robiť v situácii nebezpečenstva, útoku. Utekať, skryť sa, vypnúť zvuk na mobile. Ibaže nič nepripraví ľudí na hrôzu reálneho útoku, na zúfalý krik ranených, na kusy mŕtvych tiel a krv všade, všade, všade… Sú spomienky, čo zostanú v pamäti už na celý život.

Ja vidím v spoločnosti východisko v tvrdom trestaní páchateľov. Pripomínam si situáciu Breivika, ktorý má všemožné ľudské práva a vydobýja si ustavične ďalšie výhody, kým jeho obete sú mŕtve a ich blízki trpia, alebo jeho obete živoria s ťažkými trvalými následkami zranení (práve minulý týždeň som videla tých, ktorí prežili a ich utrpenie, moc s nimi súcitím). Tu nejde o pomstu, ale o to, že páchateľ musí niesť všetky následky svojho činu. Nie, nemyslím si, že Breivik primerane nesie následky svojho činu.

A vo vzťahu ku IS – je čas zjednotiť sily celosvetovo a spraviť skutočne dôsledné opatrenia vo všetkých oblastiach, aby bol definitívne zničený. Ak sú signály, že IS dostáva podporu niektorých krajín, potom by malo jednoznačne konať medzinárodné spoločenstvo i proti týmto krajinám.

Záverom…

Je mi moc ľúto tých londýnskych obetí. Hej, som taká naivka, že zakaždým hľadám v ľuďoch to dobré a prajem si, aby svet bol láskavé a krásne miesto pre všetkých…

Elena   Predná Hora, 4.6.2017

K diskusii: comm, máte pravdu, dejiny sú plné špinavostí. To len takí iluzívni ľudia ako ja chcú veriť, že až toľko špiny tu nie je. V skutočnosti je jej ešte viac, ako si dokážeme predstaviť…