Spomienka na starú mamu…
Pred vnútorným zrakom sa mi vynára jej postava, so šatkou zaviazanou na dedinsky pod bradou, zásterou prepásanou na šatách a láskavým úsmevom. So striebristými vlasmi, dlhými po plecia, zapínala si ich sponkami a ja som jej ich strihávala hádam od mojich dvanástich rokov.
Aj vás zahreje myšlienka na starú mamu pri srdci rovnako ako mňa? No hej, tak zaspomínajme v dnešnom blogu na naše staré mamy…
Staré mamy…
Majú viac času ako mamy. Viac trpezlivosti. Podporujú naše sny a učia nás veriť tomu, že sa naplnia.
Niektorí so starými mamami žijú – ako ja v detstve. Sú doma, keď prichádzame zo školy. Čakajú nás s láskavým objatím a skvelým obedom.
Iní zasa chodievajú za starou mamou na dedinské prázdniny a odnášajú si odtiaľ nekonečno nádherných spomienok.
Moja stará mama…
No tak vám poviem – bola to žena do voza, aj do koča. Nebolo veci, ktorú by stará mama nedokázala spraviť. Bola veľmi zručná – ovládala všetky druhy ručných prác – od vyšívania, cez pletenie, háčkovanie. Bola vynikajúca gazdinka – absolvovala školu pre „hospodyňky“, kedysi v tridsiatych rokoch. (Viedla potom súkromný ubytovací hostinec a reštauráciu. No prioritou pre ňu vždy bola rodina a po vojne, keď jej časť budovy zhabali, pracovala v nej bez štipky trpkosti ako vedúca zelovocu, neskôr pohostinstva. Nakoniec nám v roku 1968 priestory vrátili).
Čo ma naučila stará mama…
Stará mama bola mimoriadne čestný človek, nikdy nemala ani ten najmenší priestupok a ešte ako dôchodkyňu ju pozývali na kadejaké schôdze a dostávala ocenenia. Naučila ma, že klamať sa neoplatí – hovorievala, že „raz niekoho oklameš, ale dôveru stratíš navždy“.
Moja stará mama bola veľmi láskavá bytosť, nikomu neubližovala, mnohí o nej preto hovorili, že je víla. Už ako dieťa som rada čítala a stará mama pri rôznych príležitostiach (a občas aj tajne, len tak) mi kupovala knihy. Naučila ma milovať a chrániť zvieratá.
A áno – moja stará mama bola vychýrená kuchárka. Ach, parené buchty starej mamy, plnené slivkovým lekvárom, posypané nahusto kakaom a práškovým cukrom, krehko sa rozplývajú v ústach. Alebo jej polievka podkyslo, so smotanou a údenou klobásou – tú som teda zvládla úžasne aj ja, hm, hm. Ale na jej parené buchty, či ťahanú štrúdľu nemám.
Moja stará mama. Hej, boli sme si veľmi blízke.
Záverom…
Dnes som bola v rodnom kraji. Vo Svite, s najmladšou dcérou Jazmínkou. Jasné, spomienky na detstvo mi vírili hlavou.
No – tak zaspomínajte teraz sami pre seba – čo vás naučila vaša stará mama? Aký generačný odkaz – „posolstvo starej mamy“ v sebe nesiete?
Elena Predná Hora, 5.6.2017
Celá debata | RSS tejto debaty