Rozprávkovanie 1. – Príbehy víly vážky

 

Rozprávky, ach, rozprávky, vnášajú do nášho života nebývalú krehkosť.  Učia nás veriť  v dobro a ísť s ním ruku v ruke životom. Sú nádejou čias a nesú ju svetom z generácie na generáciu.

A tak hej, ešte jedna jedenástka rozprávok – aby ste nezabudli, že sú. Že nás stále sprevádzajú, poletujú okolo nás a svietia nám ako malé svätojánsky mušky na tých temných miestach našej cesty. Nech presvetlia aj váš deň. Pretože rozprávky tu sú, stále sú tu, stále nám na našej ceste životom svietia nádejou…

 

Prvá rozprávka víly vážky

V lese vládlo príjemné pološero, pomedzi stromy presvitali slnečné lúče. Nebol to už hlboký tieň, ktorý les svojimi hustými listami vrhal v horúcich dňoch leta, ktoré tak doň márne zatínalo svoje pálivé pazúry. Teraz už slnko presvitalo pomedzi jeseňou rednúce lístie, zanechávalo v lese zlatisté pásy svetla. Vzduchom sa šírila vôňa jesene, pokojne sladká. V lese vládlo hlboké ticho, v ktorom padajúce lístie zanechávalo stopy krokov jesene. Malá striebristá vážka zletela na sýtofialový zvonček. Kvet sa rozkolísal, kvapka zabudnutej rannej rosy z neho padla na trávu a zaligotala sa v hrejivých lúčoch slnka.

Vážka zletela z kvetu na zem a zmenila sa na malú vílu. V bielych našuchorených šatočkách z lupienkov margariet pôsobila trochu smutne.

„Ach, áno,“ prikývla hlavou, áno, prišla som vám povedať príbeh. Ja príbehy milujem. A každý z nás si svoj príbeh nesieme v sebe – ja, vy, tento zvonček, aj motýľ, ktorý práve preletel okolo. Aj tento svet si nesie svoj veľký príbeh, poskladaný z tých našich malých príbehov. K tomu veľkému príbehu sveta preto každý z nás prispievame tým svojim malým jedinečným dielikom. A aj ten náš malý dielik sveta je poskladaný z množstva našich krokov, dielikov dieliku.

Môj príbeh bude neobyčajný, obrázkový. Videli ste určite v lese papradie. Ale všimli ste si jeho rozprávkovú krásu? Jeho nežnosť a silu? Jeho premenlivosť?

Jeden z krokov, ktoré v našom príbehu zohrávajú úlohu, je spôsob, akým sa dívame na svet. Pravé videnie nám umožní vidieť veci pravdivo a porozumieť im. Ak máme pravé videnie,

Pre pravé videnie dávam vám tento príbeh papradia. A áno, pravdaže, prvý horný obrázok ukrýva odkaz rozprávky. Možno ho dokážete vidieť sami – a možno nie. Ukrytý odkaz pomenujem zajtra.

 

Elena  Predná Hora, 30.9.2017

 

22140932_1118215371648317_211137058846124711_n 22154190_1118214974981690_6217860444673817184_n 22046798_1118215061648348_4666707679277589890_n

 

P.S:: Obrázky sú moje, dnešné.

Iskričky 3. – Sucho a možnosti riešenia. ..

09.08.2026

Sucho a problémy s ním spojené zasahujú nás všetkých. Ale i tak tu nepotrebujeme arabských investorov – ako som nedávno v blogu písala – a ak sa už máme zadĺžiť, ako to navrhuje Kaliňák, tak potom určite nie kvôli zbrojeniu, ale na závlahové systémy https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2026/08/04/pozooor-7/. Pozrime sa preto na niektoré aspekty tohto [...]

Pozooor 11. – A keď už sme pri tých Indoch. . .

08.08.2026

Určite nie je v poriadku zbiť indického študenta, ktorý nič zlého nerobil, tak ako sa to v tomto týždni stalo na Slovensku. Nie je v poriadku ani to, že ho v takom stave nepreviezli sanitkou na operáciu do Bratislavy, však šlo o neodkladnú starostlivosť. Nie je v poriadku ani ten čin zo strany polície kvalifikovať len ako priestupok – však mal zlomenú čeľusť a lícnu [...]

Pozooor 10. – Ceuta a la Amnesty International. . .

07.08.2026

Amnesty International má skutočne podivuhodné nápady, povedala som si zadumane, keď som ich príspevok videla. Podľa nich máme dbať hlavne na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť chudáčikov, ktorí sa privalili do Ceuty. Akým právom nám tu vešajú na krk hordy príživníkov? Články o Ceute, kde podľa niektorých zdrojov sa navalilo až okolo stotisíc migrantov, sa [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,473
Celková čítanosť: 12357555x
Priemerná čítanosť článkov: 3558x

Kategórie

Archív